Podľa policajných štatistík Slováci v posledných piatich rokoch vo zvýšenej miere kupujú ručné palné zbrane. Nie sú to len poľovníci a športoví strelci, ale aj široká verejnosť. Počet legálne držaných zbraní stúpol od roku 1993 do roku 2001 na dvojnásobok. Napríklad v hlavnom meste SR počet legálne držaných zbraní v roku 2001 narástol oproti predchádzajúcemu roku o 5,4 percenta.

Štatistika hovorí, že policajné orgány v súčasnosti evidujú približne 135-tisíc držiteľov zbrojných preukazov. Ručnú palnú zbraň má v legálnej držbe teda prinajmenšom každý štyridsiaty Slovák. Keďže niektorí z nich vlastnia aj niekoľko zbraní, možno povedať, že legálne ozbrojený je každý dvadsiaty Slovák. Ak k tomu pripočítame čiernych držiteľov ručných palných zbraní, percento počtu ozbrojených občanov Slovenska stúpne.

Ako na to

Zbraň na osobnú obranu si občan môže kúpiť, najlepšie v špecializovanej predajni. Musí sa však preukázať zbrojným preukazom a nákupným povolením. Zákon nepovoľuje predávať verejnosti ručné palné zbrane strieľajúce dávkou.

Pred návštevou predajne so zbraňami si treba predovšetkým ujasniť, na aký účel bude záujemca zbraň používať. Krátke palné zbrane (pištole a revolvery) možno v zásade rozdeliť na obranné a športové, pričom sa počíta s určitým presahom aj pre druhú oblasť použitia. V športe majú uplatnenie zbrane s minimálne šesťpalcovou hlavňou. Revolvery určené na sebaobranu majú obyčajne dvojpalcové hlavne, všetky pištole od kalibru 7,65 Browning majú najkratšie tri- až triapolpalcové hlavne.

Zbraň by mala byť bezpečná a dostatočne účinná. Pri každodennom nosení by nemala obťažovať majiteľa. Ženy si radi kupujú menšie a ľahšie zbrane. Nosia ich spravidla v kabelke. Zbrane veľkých kalibrov síce dokážu úspešnejšie zastaviť útočníka, kladú však zvýšené nároky na nosenie. Váha nabitej pištole alebo revolveru totiž často presahuje jeden kilogram. Umiestnenie zbrane na opasku alebo v podpažnom puzdre nemusí byť pre každého príjemné

Revolver alebo pištoľ?

Aj keď sa výroba prvých revolverov spája s menom amerického priemyselníka Samuela Colta, nebol to on, kto vynašiel revolver. Na myšlienku viacranovej zbrane s bubnovým zásobníkom ako prvý prišiel v tridsiatych rokoch 19. storočia Američan John Pearson. Výrobcovia postupne rozširovali výber kalibrov. Začiatkom 20. storočia vývoj revolverov prakticky ukončili. Odvtedy sa, okrem použitých materiálov, už takmer nič nezmenilo. Aj keď majú revolvery oproti pištoliam nevýhodu menšej palebnej kapacity a nižšej rýchlosti nabíjania, majú stále verných priaznivcov. Revolvery sú populárne vďaka relatívne vyššej bezpečnosti a spoľahlivosti. Najväčšou prednosťou revolveru oproti pištoli spočíva v eliminácii zlyhania. Ak zlyhá mechanizmus pištoľového podávania nábojov, nemôže dôjsť k ďalšiemu nabitiu. Vďaka princípu bubnového zásobníka revolver tento problém nepozná. Bubon sa pootočí a k dispozícii je okamžite ďalší náboj, čo je vo chvíli obrany nepochybne najžiaducejšie. Pravdepodobnosť zlyhania podania náboja do nábojovej komory je v prípade moderných pištolí, našťastie minimálna. Pokiaľ však nosíme pištoľ stále nabitú, pružina v zásobníku sa môže unaviť a zlyhanie nedá na seba dlho čakať.

Na rozdiel od revolvera má pištoľ zásobník umiestnený v rukoväti. Moderné pištole konštruujú výrobcovia spravidla ako samonabíjacie, čo umožňuje plynulé vystrieľanie celého zásobníka. Tlak plynu, ktorý vznikne zhorením prachovej náplne, využíva mechanizmus samonabíjacích pištolí na vypudenie strely z hlavne a tiež na vyhodenie prázdnej nábojnice, zasunutie nového náboja do nábojovej komory a k natiahnutiu bicieho mechanizmu. Pred prvým výstrelom je nutné natiahnuť záver smerom dozadu, potom už celý proces prebieha automaticky. Na rozdiel od revolvera výhodou pištole je rýchlejšia kadencia streľby, väčší počet (10 až 15) nábojov v zásobníku a rýchlejšie nabíjanie. Majitelia revolverov zase poukazujú na fakt, že náhodný výstrel z revolvera prakticky neprichádza do úvahy. Dôvodom je podstatne väčší odpor spúšte pri stlačení. Pri pištoli zasa hrozí riziko zabudnutia náboja v nábojovej komore. Nedbalé stlačenie spúšte môže byť potom osudné. Niektoré pištole majú preto poistku proti výstrelu, ak nie je zasunutý zásobník. Prednosťou revolvera je tiež nenáročnosť na strelivo. Možno využívať rôzne výkonné strelivo a širšiu škálu striel. Predmetom kritiky zástancov pištolí je zas malá palebná kapacita revolverov. Zvyčajne sa totiž vyrábajú päť- alebo šesťkomorové, teda päť- až šesťranové. Zdĺhavejšie je aj ich nabíjanie. Potrebu veľkého zásobníka na osobnú obranu však do značnej miery spochybňujú štatistiky z USA. Podľa nich jeden aktér počas prestrelky nevystrelí viac než päť nábojov. Pri neočakávanom útoku spravidla stačí jeden projektil. Buď má šťastie obranca alebo agresor.

Strelivo a kaliber

Na trhu dostať aj plastové a gumové projektily. Agresora môžu vyradiť z hry len pri streľbe z bezprostrednej blízkosti. Na väčšiu vzdialenosť efektivita rýchlo klesá. Bezpečné zastavenie útočníka zaručujú iba kovové náboje. V odbornej terminológii sa hovorí o tzv. zastavovacom, respektíve stop efekte. Kovové strely sa delia na celoplášťové, poloplášťové, olovené a olovené s teflónom. Najmenej účinné sú celoplášťové strely. Dokážu síce prebiť aj silnejšie materiály, ale ak nezasiahnu životne dôležitý orgán, pri kontakte s mäkkým tkanivom iba preletia, čo umožňuje útočníkovi pokračovať v akcii. Vďaka deformačným vlastnostiam spĺňajú účel rýchlej pacifikácie útočníka olovené projektily.

Čo majú na nás zločinci

Dokonale vyzbrojení a fyzicky odolní zločinci predstavujú trvalú hrozbu nielen pre občanov, ale aj pre políciu. So zaobstarávaním zbraní si organizovaný zločin nerobí problémy. Zadovažuje si ich na čiernom trhu, kde v súčasnosti dostať kúpiť všetko: pištole, revolvery, samopaly, útočné i odstreľovacie pušky, obranné a útočné granáty, výbušniny, techniku na videnie v noci, laserové zameriavače. Objednávka v tomto smere je otázkou financií, pričom organizovaný zločin je na tom rozhodne lepšie ako občan či polícia.

Dobre platení zločinci-špecialisti si obstarávajú zbraň podľa charakteru úlohy. Ak vedia, že budú strieľať zblízka, resp. na strednú vzdialenosť, kúpia si brokovnicu alebo špeciálny samopal UZI izraelskej výroby, ktorý si už od začiatku 50. rokov svojimi parametrami získava dôveru a rešpekt vojakov a policajtov na celom svete. Zásobník pre 25, 32 a 40 nábojov kalibru 9 mm, a jeho odvodená konštrukcia pre kaliber ACP 45 , vzbudzujú hrôzu. Podsvetie sa bez problémov dostane aj k nemeckému samopalu Heckler & Koch kalibru 9 mm Luger, ktorý je v štandardnej výzbroji špeciálnych armádnych a protiteroristických jednotiek na celom svete. V obľube sú aj výkonné vojenské samopaly česko-slovenskej výroby vzor 58 a legendárny ruský AK-47, známy Kalašnikov. Kadenciu ich streľby a účinky ťažkých a rýchlych (705 m/s) striel kalibru 7,62 mm, ktoré hravo prestrelia nepriestrelnú vestu, naposledy počulo a pocítilo aj desať členov pápayovského klanu v Dunajskej Strede.

Obrovskú palebnú silu a smrtiaci účinok vojenského samopalu využíva podsvetie najmä pri streľbe na idúci osobný a nákladný automobil, autobus, motocykel alebo v situáciách, keď treba v čo najkratšom čase usmrtiť skupinu obetí. Streľbu dávkou z automatických zbraní využívajú zločinci aj na stopercentnú likvidáciu zvlášť dôležitých ľudí. V tomto smere majú aj na veľkú vzdialenosť nezastupiteľnú úlohu výkonné lovecké pušky s expanzívnym strelivom, prípadne guľovnice malého kalibru s úsťovou rýchlosťou strely približne 1 100 m za sekundu. Po zásahu spôsobujú v živom organizme tzv. hydrošok. Pretrhnutím koncového zakončenia neurónov sa posúva vodný stĺpec v tele, ktorý následne ničí nervové zakončenia v mozgu obete. Tieto zbrane s optickými, často aj laserovými zameriavačmi a ako aj s technicky špičkovými zariadeniami na videnie v noci obsluhujú skúsení ostreľovači. Keďže vzdialenosť od obete presahuje zvyčajne aj niekoľko sto metrov a snajper strieľa z úkrytu s veľmi účinným strelivom, šanca na prežitie zasiahnutej obete sa podobá výhre prvej ceny v športke. Lovecká puška s expanzívnym strelivom ukončila napríklad aj život známeho bossa bratislavského podsvetia Petra Steinhübela, známeho pod menom Žaluď. Jediným mužom, ktorý v poslednom období prežil streľbu snajpera, je svedok v kauze M. Černáka – Alexander H. Pekelné šťastie v nešťastí mu však, ako trvalému invalidovi pripútanému na vozík, vzalo zmysluplný život. Naopak, dávku zo samopalu neprežil známy košický mafián Robert Holub, Tamás Vida z Dunajskej Stredy, dubnický zločinec zvaný Ošo a mnoho ďalších ľudí z podsvetia.

Rozhoduje strelivo

Pri stretnutí dvoch po sebe strieľajúcich rivalov víťazí okrem presného zásahu ten, kto použije výkonnejšie strelivo s väčším zastavovacím účinkom. Výskumy amerických expertov P. Marshalla a E. Sannova potvrdzujú, že od istého kalibru sú v tomto smere rozhodujúce rýchlosť a konštrukcia strely. Osobitne silný zastavovací účinok dosahujú strely, ktoré sa, okrem vysokej dopadovej rýchlosti trieštia v živom tkanive na úlomky, pôsobiace ako samostatné projektily. Naopak, najmenší zastavovací účinok majú pomalé, nedeformujúce sa projektily. S týmito tvrdeniami súhlasia aj slovenskí experti. Podľa nich sú vo väčšine prípadov rýchle, ľahké a defragmentujúce strely výrazne účinnejšie ako ostatné druhy projektilov.

Hoci ideálny náboj na sebaobranu neexistuje, znalci sa zhodujú v názore, že kaliber zbrane používaný na tento účel by nemal byť v žiadnom prípade menší ako 9 mm Para alebo 38 Special, pričom úsťová rýchlosť strely by mala dosiahnuť minimálne 330 metrov za sekundu.