Slovenské hospodárstvo v roku 2016 spomalilo. Môže za to predovšetkým silná báza z roku 2015, kedy ekonomike výrazne pomáhali eurofondy a ich končiace programové obdobie. „Silný impulz v podobe eurofondov sa už v roku 2016 nezopakoval a investície ako také klesli o viac ako 8 %. Tento výpadok nedokázal vykompenzovať žiadny iný komponent hrubého domáceho produktu,“ konštatuje analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Napriek tomu bankoví analytici podľa prieskumu Národnej banky Slovenska predpokladajú, že rast hrubého domáceho produktu v roku 2016 dosiahne 3,3 %, teda oproti predchádzajúcemu roku spomalí o 0,5 percentuálneho bodu. V druhom polroku pritom začal byť opäť ťahúňom slovenského hospodárstva čistý export. „Celkovo by si v štruktúre mali dobrú pozíciu udržať čisté vývozy a domáci dopyt by ku koncu roka 2016 mohol byť znovu skôr v ústraní pre medziročnú korekciu v oblasti investícií,“ píše analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
V roku 2017 by podľa analytikov mal rast hrubého domáceho produktu na Slovensku opäť mierne spomaliť. Podľa novembrového kola prieskumu Národnej banky Slovenska medzi analytikmi komerčných bánk by mala ekonomika v roku 2017 rásť o 3,1 %. V štruktúre hospodárstva by si v roku 2017 mal podľa Kataríny Muchovej zo Slovenskej sporiteľne dobrú pozíciu udržať domáci dopyt, hlavne spotreba domácností, avšak čisté vývozy by tiež mali pokračovať v pozitívnych príspevkoch k rastu hrubého domáceho produktu. V roku 2017 sa podľa nej očakáva opäť pozitívny príspevok investícií k rastu hrubého domáceho produktu, s postupným nábehom využívania nových eurofondov. „Výhľad je pomerne priaznivý aj pre súkromné investície, podporené dobrou ekonomickou situáciou, ako aj naďalej akomodatívnou menovou politikou,“ uviedla Muchová.
Podľa Jany Glasovej z Poštovej banky by sa v roku 2017 mal priaznivo vyvíjať export našich výrobkov vďaka pozitívnemu vývoju v eurozóne a v krajinách našich hlavných obchodných partnerov. „Samozrejme, že v oblasti vývozu existujú externé riziká spočívajúce v horšom ako očakávanom vývoji ekonomiky eurozóny, ktorý by sa následne prejavil aj na spomalení nášho exportu,“ tvrdí. Medzi najvýraznejšie externé riziká hospodárskeho vývoja však patrí brexit a nastavovanie obchodných dohôd medzi Britániou a Európskou úniou.
Ako konštatuje Muchová, Slovensko by však priamy dopad brexitu nemalo výrazne pocítiť, keďže patríme k menším obchodným partnerom Británie. Sekundárne, najmä cez Nemecko a iné veľké krajiny únie, by sme však istý dopad pocítili. Do istej miery môže britské rozhodnutie ovplyvniť ekonomický sentiment a hospodársky rast v eurozóne. „Tento vplyv by mal byť v roku 2017 limitovaný, keďže najskôr v marci by mohlo prísť k vyhláseniu Článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým začne plynúť dvojročná lehota na rokovania o odchode. Počas tohto obdobia ostáva Veľká Británia naďalej plnohodnotným členom Európskej únie,“ dodala analytička Slovenskej sporiteľne.