Slovenská ekonomika by mala napriek spomaleniu vplyvom globálnej krízy v nasledujúcich dvoch rokoch rásť najrýchlejšie spomedzi všetkých štátov Európskej únie (EÚ). Konštatuje to Európska komisia (EK) vo svojich aktuálnych makroekonomických prognózach. V budúcom roku by totiž podľa EK malo slovenské hospodárstvo reálne vzrásť o 4,9 %, nasledované Rumunskom s rastom 4,7 % a Bulharskom s 4,5 %. EK tak oproti jarnej prognóze očakávania hospodárskeho rastu na Slovensku v roku 2009 zrevidovala smerom nadol o 1,3 percentuálneho bodu. V roku 2010 by slovenský hospodársky rast mal zrýchliť na 5,5 % opäť pred Rumunskom s rastom 5 % a Bulharskom s 4,7 %. Z krajín Visegrádskej štvorky by pritom Česká republika mala v budúcom roku zaznamenať hospodársky rast na úrovni 3,6 %, Poľsko 3,8 % a Maďarsko len 0,7 %. V roku 2010 by mal podľa očakávaní EK poľský rast zrýchliť na 4,2 %, český na 3,9 % a maďarský na 1,8 %.

Tohtoročné prognózy hospodárskeho rastu EK pre Slovensko však nezmenila. Naďalej tak predpokladá, že slovenská ekonomika medziročne stúpne o 7 %. Ak by sa očakávania komisie naplnili, znamenalo by to druhý najrýchlejší rast v únii za 8,5-percentným tempom rastu rumunského hospodárstva. Rast hrubého domáceho produktu by pritom podľa EK mal byť v tomto roku na Slovensku ťahaný predovšetkým domácim dopytom, kým zahraničný dopyt by mal spomaliť. Rast exportu by mal spomaliť o vyše 6 percentuálnych bodov na 10 %. V rokoch 2009 a 2010 by mal byť podľa komisie hlavným akcelerátorom domácej ekonomiky domáci dopyt. „Rast miezd a ďalšie zlepšenia na trhu práce, aj keď miernejšie, by mali pokračovať v podpore mierne pomalšej súkromnej spotreby na úrovni zhruba 5 %,“ konštatuje komisia. Tvorba hrubého fixného kapitálu by mala v budúcom roku takisto spomaliť a následne zrýchliť v roku 2010. „Stále by mala zostať zdravá, keďže by sa mali naštartovať nové infraštrukturálne projekty vo verejnom sektore. Avšak, keďže niektoré z týchto projektov majú charakter verejno-súkromného partnerstva, problémy s financovaním a možné zvrátenie investorských nálad môže odsunúť ich spustenie,“ upozorňuje na možné riziká komisia.

Slovenskí bankoví analytici hodnotia aktuálne predpovede za reálne, v niektorých prípadoch možno za optimistické. Ako pre agentúru SITA uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, aktuálne prognózy komisie považuje za reálne a sú takmer zhodné s očakávaniami banky. Za optimistické ich však považuje VÚB banky. „Vzhľadom na to, že naše odhady rastu reálneho HDP pre roky 2009 a 2010 sú na úrovniach 3 % a 3,6 %, považujem odhady EK pre rast slovenskej ekonomiky v týchto rokoch za optimistické,“ uviedol analytik banky Martin Lenko. Naopak, ešte vyšší rast ako EK očakáva stále Poštová banka, jej analytička Eva Sárazová však pripúšťa, že aj oni svoj momentálny odhad budúcoročného rastu na úrovni 5,5 % prehodnotia. „Rast slovenskej ekonomiky predpokladaný EK je síce v budúcom roku nižší v porovnaní s našimi očakávaniami, naďalej sa však stotožňujeme s tým, že v prípade Slovenska pôjde stále o jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v rámci EÚ,“ uviedla s tým, že súčasná kríza ma celoeurópsky dopad a tak všetky európskej ekonomiky zrejme v budúcom roku spomalia. „S prichádzajúcimi správami o negatívnych dopadoch krízy na slovenské podniky neustále prehodnocujeme aj náš odhad budúcoročného rastu HDP,“ dodala Sárazová.

Harmonizovaná inflácia by mala podľa EK v tomto roku dosiahnuť 4 % a následne v ďalších rokoch klesať na 3,5 %, resp. 3,3 % v roku 2010. Úroveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie by sa mala postupne znižovať z tohtoročných očakávaných 5,6 % hrubého domáceho produktu na budúcoročných 4,7 % a na 3,5 % v roku 2010. Schodok obchodnej bilancie by sa mal pritom rovnako znižovať. V tomto roku by mal podľa očakávaní komisie dosiahnuť 1,5 % hrubého domáceho produktu, v roku 2009 by to malo byť 1,1 % a o rok neskôr 0,8 %.