Európska komisia svoju prognózu vývoja slovenskej ekonomiky výraznejšie nemení. V aktuálnej jesennej prognóze ponechala odhad tohtoročného hospodárskeho rastu Slovenska na úrovni 4 % a prognózu pre budúci rok oproti poslednej jarnej prognóze z marca zmiernila o 0,1 percentuálneho bodu na 4,1 %. V budúcom roku by mala zároveň dynamika hospodárstva kulminovať a pre rok 2020 Brusel predpovedá Slovensku spomalenie hospodárskeho rastu na 3,5 %.

Kým do tohto roku bude podľa komisie hlavným zdrojom rastu ekonomiky na Slovensku najmä súkromná spotreba, od budúceho roka by mali výraznejšiu úlohu v posilňovaní rastu zohrávať aj expandujúce exporty vplyvom rozvoja automobilového sektora. Zároveň však slovenská ekonomika bude musieť podľa Bruselu čeliť rastúcemu nedostatku pracovnej sily, čo bude zároveň tlačiť aj na rast miezd a taktiež to bude zvyšovať riziko spomaľovania rastu v dotknutých sektoroch. Komisia v tejto súvislosti upozorňuje aj na riziko rýchlejšieho rastu miezd ako produktivity práce, čo môže poškodiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Zamestnanosť by mala podľa jesennej prognózy komisie na Slovensku v tomto roku rásť o 1,7 %, v budúcom roku o 1 % a v roku 2020 o 0,6 %. Nezamestnanosť by tak mala naďalej klesať. V tomto roku ju Brusel odhaduje na úrovni 6,9 %, v budúcom roku na 6,3 % a na konci prognózovaného obdobia v roku 2020 by mala dosiahnuť 6 %. Kompenzácie na zamestnancov, teda mzdy, by podľa komisie mali v tomto roku stúpnuť o 5 %, v budúcom roku o 6,4 % a v roku 2020 o 6,2 %.

Spotrebiteľské ceny by mali rásť stabilnou rýchlosťou počas celého prognózovaného obdobia. V tomto a budúcom roku o 2,6 % a v roku 2020 o 2,4 %. Rastúce mzdy budú tlačiť nahor najmä ceny služieb. V budúcom roku sa však očakáva vplyvom rastu cien ropy aj zvyšovanie regulovaných cien energií.

Pri pohľade na verejné financie je pritom Brusel o niečo pesimistickejší ako slovenská vláda. Kým ministerstvo financií predložilo návrh rozpočtu, ktorý má stlačiť schodok verejných financií v budúcom roku na 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2020 má byť rozpočet vyrovnaný, komisia prognózuje, že vyrovnaný rozpočet v tomto horizonte ešte nedosiahneme. Po tohtoročnom očakávanom schodku 0,6 % HDP totiž podľa Bruselu deficit v budúcom roku klesne na 0,3 % HDP a v roku 2020 na 0,1 % HDP. Hrubý dlh verejnej správy by sa mal znižovať z tohtoročných 48,8 % HDP na budúcoročných 46,4 % HDP a 44,2 % HDP v roku 2020.

Slovenské verejné financie majú pritom v nasledujúcom období výrazne profitovať z pozitívneho hospodárskeho vývoja. Vplyvom situácie na trhu práce majú podľa Bruselu rásť odvody aj dane z príjmov. Vzhľadom na rastúcu profitabilitu firiem sa očakáva aj zvyšovanie príjmov z korporátnych daní a naďalej sa má zlepšovať aj výber dane z pridanej hodnoty vplyvom zvyšujúcej sa efektívnej daňovej sadzby. Rizikom pre verejné financie je podľa komisie možné prejedenie dodatočných rozpočtových príjmov.