Hodnotenie vývoja produktivity a vybrané ukazovatele

 

Slovenské centrum produktivity vypočítalo, že ak na Slovensku bude ekonomika ročne stúpať o 8,3 % a v USA o 3,2 %, slovenská ekonomika sa obrazne povedané, stretne v produktivite práce s USA v roku 2021.

 

 

 

Medzinárodná organizácia práce (ILO – International Labour Organisation) každoročne vydáva správu Key Indicators of the Labour Market (KILM), ktorej posledné piate vydanie vyšlo v septembri 2007. Správa ukázala, že v slovenskej ekonomike je najvyššia miera produktivity spomedzi krajín Visegrádskej štvorky. Produktivita slovenskej ekonomiky v posledných rokoch stúpa a jej úroveň dosiahla úroveň 45,3 % úrovne USA. V Maďarsku bola v minulom roku produktivita na úrovni 38,5 %, v Českej republike dosiahla 33,9 % a v Poľsku 33,5 %.

Správa ILO obsahuje informácie a analýzy v dostupnej podobe a uvádza porovnania vybraných kľúčových prvkov národných trhov práce. Táto publikácia vyzdvihuje globálne trendy dotýkajúce sa trhu práce s použitím svetových a regionálnych odhadov a údajov o pracovníkoch na úrovni krajiny, ich participácii, zamestnanosti, zamestnanosti podľa sektou, stave zamestnanosti a nezamestnanosť, nezamestnanosti mladých, elasticita zamestnanosti a nedostatku práce. O tom ako je konštruovaná správa ILO v oblasti produktivity hovoríme s Milanom Gregorom, predsedom správnej rady Slovenského centra produktivity a jeho riaditeľom  Milanom Hulínom. Je to jediná organizácia, ktorá vznikla pred desiatimi rokmi na pôde Žilinskej univerzity, kde sa zvyšovaniu produktivity venujú nielen v teórii, ale aj v praxi. Slovenské centrum produktivity vypočítalo, že ak na Slovensku bude ekonomika ročne stúpať o 8,3 % a v USA o 3,2 %, slovenská ekonomika sa obrazne povedané stretne v produktivite práce s USA v roku 2021.

 

INDIKÁTORY

 

Ako poznamenávajú Milan Gregor a Milan Hulín,  v roku 1999 ILO rozbehlo KILM program pre zlepšenie šírenia informácií a analýz dotýkajúcich sa kľúčových prvkov  svetových trhov práce. KILM používa 20 kľúčových indikátorov trhu práce. „Úlohou KILM v analýze trhu práce je propagácia práce ILO, monitorovanie postupu ku miléniovým rozvojovým cieľom spojených národov,  rovnosti na trhu práce, ohodnotenie zamestnanosti v globalizovanom svete. Identifikácia „najlepších“ praktík, „poznamenáva Milan Hulín.

 

Milan Gregor hovorí, že produktivita práce je jedným z kľúčových ukazovateľov ekonomickej výkonnosti. Produktivita reprezentuje množstvo výstupu na jednotku vstupu, v tomto prípade parciálnej produktivity práce (hodnotí sa iba jeden parciálny faktor). Správa ILO niekoľko nasledovných ukazovateľov produktivity: Ide hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa (GDP per capita),  HDP na zamestnanca (GDP per people employed), HDP na odpracovanú hodinu (GDP hours worked)

 

 

V správe sú použité ako ukazovatele ekonomických výstupov hodnoty HDP a pridanej hodnoty (PH), ktoré  sú prepočítavané z národných mien kurzom Amerického dolára (US$) s dvoma prepočtovými základňami, rokmi 1990 a 1997. HDP predstavuje súhrn hodnôt pridaných spracovaním vo všetkých odvetviach národnej ekonomiky. Pridaná hodnota (PH) predstavuje celkovú produkciu mínus hodnotu priamych vstupov ako sú suroviny materiálov, nakupovaných súčiastok a energetických vstupov. V celkovom hodnotení nebola PH použitá (len pri hodnotení sektorov). Za ekonomické vstupy sa v správe považujú hodnoty počtu obyvateľov, počtu zamestnaných ľudí, počtu odpracovaných hodín a personálne náklady. Trendy vývoja ukazovateľov produktivity zahrňujú faktory ako úroveň miezd a odmien pracovníkov, mieru inflácie ako aj úroveň realizovaných zlepšení. Vývoj ukazovateľov produktivity má priamu súvislosť s vývojom životnej úrovne.

 

VYŠŠIA ÚROVEŇ

 

Milan Hulín hovorí, že pre zvýšenie produktivity práce počítanej na základe HDP na obyvateľa je potrebné zvýšiť počet pracovných príležitostí, zvýšiť zamestnanosť, zvýšiť počet odpracovaných hodín ročne alebo zvýšiť hodnotu produkcie (ceny produktov a služieb). Pokiaľ dôjde ku zvýšeniu cien následne dochádza aj ku zvýšeniu nákladov na personál. Tento pohyb na strane výstupov i vstupov ovplyvňuje konkurencieschopnosť krajiny a životnú úroveň.

 Správa uvádza, že úroveň produktivity sa zvýšila v poslednej dekáde u takmer všetkých regiónov s najväčším nárastom pozorovaným vo východnej Ázii, kde sa výstup na pracovníka takmer zdvojnásobil. Značné nárasty v tejto perióde možno vidieť v strednej a juhovýchodnej Európe (nie EU) a CIS a Južnej Ázie, kde sa úroveň produktivity zvýšila o 50%.

 

Spojené štáty neustále ukazujú najvyššiu úroveň produktivity práce ako v roku 2006, meranú ako pomer pridanej hodnoty na zamestnaného pracovníka na úrovni, US$63 885. Za nimi nasledovalo Írsko (US$ 55 986) a Luxembursko (US$ 55 641). Avšak Nórsko ukázalo najvyššiu úroveň produktivity meranej pomerom pridanej hodnoty na odpracovanú hodinu (US$37,99), potom nasledovali Spojené štáty (US$35,63) a Francúzsko (US$35,08).

 

„Aby sme porozumeli hlbšie vývoju je dôležité poznať vývoj ekonomiky a zmeny ktorým podliehajú jednotlivé sektory. Vzhľadom na použitie odhadov a štatistík, je potrebné nazerať spoločne na vývoj HDP na zamestnanca a HDP na odpracovanú hodinu, „ poznamená Milan Gregor

 

Pre porovnávanie voči doláru boli vybrané roky 1990 a 1997 ku ktorým existujú sady dát najmä pre prepočet na PPP a výmenný kurz dolára. Parita kúpnej sily PPP – reprezentuje množstvo národnej meny, potrebnej na nákup skupiny tovarov a služieb v hodnote jedného dolára.

 

„Jednotkové náklady na prácu zahrňujú nielen hrubé mzdy ale aj ďalšie náklady výdavky spojené so sociálnym a dôchodkovým zabezpečením. Medzera v produktivite (pridaná hodnota na zamestnanca) medzi Spojenými štátmi a ostatnými rozvinutými krajinami sa ďalej rozširuje, najmä v posledných rokoch, „dodáva Milan Hulín.

 

BUDÚCNOSŤ

 

„SR je jedna z najvýraznejšie sa rozvíjajúcich krajín nielen v rámci EU ale aj v globálnom meradle. Toto hodnotenie možno očakávať ešte minimálne  v nasledujúcich 5 rokoch. Slovenské centrum produktivity v spolupráci so Stredoeurópskym   technologickým inštitútom bude v ďalšom období venovať mimoriadne úsilie podpore zvyšovaniu produktivity a konkurencieschopnosti SR,“ hovorí Milan Hulín riaditeľ Slovenského centra produktivity.  Ako dosiahnuť zdržanie pozícií Slovenska v oblasti produktivity?

 

„Hnacie sily, ktoré ovplyvňujú rast produktivity práce nie sú spojené len s vybavením pracovníkov kapitálom, ale hlavne so zlepšovaním organizácie práce, infraštruktúry, zlepšenie zdravia a zručnosti pracovníkov a aplikácie  nových technológií. Pre pokračovanie pozitívneho vývoja v produktivite a konkurencieschopnosti  SR je nevyhnutné riešiť oblasť vzdelávania pracovníkov s dôrazom na celoživotné vzdelávanie. Investície do podpory vedy a výskumu sú predpokladom rozvoja znalostnej ekonomiky a inovácií. Súčasné investície do oblasti inovácií produktov, služieb procesov i systémov sú základom pre vysokú produktivitu v budúcnosti, uzatvára Milan Gregor, predseda správnej rady Slovenského centra produktivity.

 

VLADO BAČIŠIN