Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v druhom štvrťroku 2010 opäť zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 91,5 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 2,61%. Vnímané zhoršenie podnikateľského prostredia sa viaže k obdobiu posledných mesiacov predchádzajúcej vlády pri moci. Celkovo ide o šestnásty pokles hodnoty IPP v rade.
V druhom štvrťroku 2010 zaznamenala najväčší pokles položka vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva. Táto oblasť, ktorá dlhodobo patrí medzi najviac kritizované, klesla o 9,47% na aktuálnu hodnotu 23,2 bodu. U podnikateľov pretrváva veľmi nízka dôvera k súdom, keď až 69% podnikateľov vyjadrilo nespokojnosť s vývojom v oblasti súdnictva v poslednom období. Nespokojní sú najmä s dĺžkou trvania súdnych sporov, výkonom súdnych rozhodnutí a nedostatočnou kompetentnosťou a nestrannosťou sudcov. Stále viac podnikateľov ostro kritizuje súčasnú súdnu prax, koncentrovanie moci do niektorých pozícií a nedostatočne uplatňovanú rovnosť pred zákonom.
Druhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku pripísali podnikatelia položke efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci s poklesom o 8,91% a dosiahnutou aktuálnou hodnotou 30,0 bodu. Podnikatelia prostredníctvom tejto položky hodnotia efektivitu, s akou štát vynakladá prostriedky daňových poplatníkov a tiež efektívnosť a spravodlivosť finančnej pomoci štátu súkromným podnikom. Napriek pretrvávajúcim negatívnym dopadom krízy na príjmy štátneho rozpočtu predchádzajúca vláda až do konca svojho pôsobenia nerealizovala potrebné radikálne znižovanie výdavkov vo všetkých rezortoch. Negatívnym signálom bolo aj podpisovanie zmlúv s pochybnou výhodnosťou na poslednú chvíľu pred parlamentnými voľbami. Podnikatelia tiež ostro kritizujú zámerné zamlčovanie informácií o hospodárení a vývoji verejných financií počas roku 2010. Výsledkom tohto prístupu sa stal výrazný nárast štátneho dlhu a zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Tretí najväčší pokles, o 8,19%, zaznamenala položka úroveň korupcie na úradoch s aktuálnym počtom bodov 31,7. Podnikatelia opäť upozornili na vysokú a stále rastúcu mieru korupcie na všetkých úrovniach štátnej správy v posledných rokoch. Podnikateľom zásadne prekáža netransparentnosť a klientelizmus vo výberových konaniach. Podľa ich názoru bolo v poslednom období takmer nemožné dostať sa k štátnym zákazkám, resp. k fondom EÚ bez korupcie.
Veľmi negatívne hodnotenia zaznamenali aj ďalšie chronické a neriešené bariéry podnikania. Okrem spomenutej nízkej vymáhateľnosti práva podnikatelia kritizujú najmä vysoký výskyt byrokracie a prieťahov v konaniach na úradoch, hospodársku politiku štátu, dostupnosť informácií, výskyt hospodárskej kriminality, či zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. V súvislosti s krízou spôsobuje podnikateľom veľké problémy pokračujúce zhoršovanie sa spoľahlivosti a platobnej disciplíny obchodných partnerov. Výrazne sa zhoršila situácia aj vo verejnom sektore, kde samosprávy majú problém s platením faktúr za realizované dodávky tovarov a služieb.
Naopak, najpozitívnejšie podnikatelia hodnotili kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily. Táto položka vzrástla o 1,50% najmä v dôsledku relatívne vyššej nezamestnanosti, vďaka čomu je na trhu ponuka voľnej kvalifikovanej pracovnej sily. Mierne stúpli ešte položky úroveň infraštruktúry a regulácia cezhraničného obchodu. Tieto položky zaznamenali nárast o 0,77%, resp. 0,36%. Po piatich kvartáloch zaznamenala prvý mierny nárast výkonnosť, produktivita a ziskovosť podnikov. Podnikatelia hovoria o oživení trhu, zlepšenom obrate a súčasnom prínose úsporných opatrení a stratégií realizovaných počas obdobia krízy.
Vývoj IPP
Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už tridsiatu šiestu hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2010. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.
Index má tri hodnotiace kategórie. Prvá kategória má 12 položiek a sleduje vývoj legislatívneho a regulačného prostredia na Slovensku. Medzi jednotlivými položkami sú napríklad obchodná legislatíva, legislatíva upravujúca dane, odvody a investície, vymáhateľnosť práva, trhová regulácia. Druhá kategória má 11 položiek a sumarizuje vplyvy ostatných vonkajších makroekonomických faktorov na podniky. Sleduje napríklad cenovú stabilitu, pohyby menového kurzu, fiškálnu politiku, úroveň infraštruktúry. Tretia kategória indexu má 10 položiek a zohľadňuje príspevok samých podnikov k vývoju podnikateľského prostredia. Každá z 33 položiek má v rámci IPP vlastnú váhu, čiže index reprezentuje vážený aritmetický priemer zmien jednotlivých položiek.
Kompletné výsledky IPP k 2Q 2010 (vo formáte .xls)