Rast exportu ovplyvnený rastom v niektorých skupinách výrobkov s vyššou pridanou hodnotou (motorové vozidlá, prístroje a spotrebiče, prístroje a zariadenia pre telekomunikáciu, strojné zariadenia a pod.), ktorý spôsobil aj čiastočný posun štruktúry vývozu, nemožno pripočítať výraznému ozdraveniu na podnikovej úrovni. Tento posun spôsobilo len niekoľko málo reštrukturalizovaných podnikov, ktoré vo veľkej miere vznikli kooperačným prepojením so zahraničnými podnikmi, čím sa zosilnilo ich postavenie na zahraničných trhoch. Uvádza sa v to správe Národnej banky Slovenska (NBS) hodnotiacej minuloročnú platobnú bilanciu SR. Na strane dovozu nastal v roku 1997 viditeľný pokles dynamiky, keď medziročný rast predstavoval len 1,2 %. Zvýšenie úrokových sadzieb utlmilo domáci dopyt. Následné zavedenie dovoznej prirážky spôsobilo, že najvyšší pokles dovozu bol realizovaný v skupine stroje a prepravné zariadenia (index 96,6). „Okrem prepravných zariadení, kde došlo k najvyššiemu poklesu, v štruktúre dovozu strojov a zariadení poklesli aj dovozy pre investície koncentrované do modernizácie jednotlivých odvetví ekonomiky SR (dovoz skupiny 72 – strojné zariadenia pre určité odvetvia – pokles o 12,4 %),“ upozorňuje správa NBS. Dovoz technologických zariadení pre jednotlivé odvetvia národného hospodárstva podľa prepočtov NBS medziročne mierne poklesol a jeho podiel na celkovom dovoze sa znížil z 13,3 % v roku 1996 na 12,7 % v roku 1997. Z toho vyplýva, že sa nemohla výraznejšie zmeniť ani štruktúra vývozu a ďalej pretrvával viac ako polovičný podiel výrobkov s nižším stupňom spracovania materiálov (oceľ, základné výrobky petrochémie, stavebné a drevné hmoty). Ako ďalej konštatovala NBS, aj keď investície realizované v týchto segmentoch prispeli k racionalizácii výroby a inovácii technológií, neumožnili rozšíriť ich podiel na náročných trhoch a dynamika vývozu týchto výrobkov v posledných rokoch zaznamenala klesajúcu tendenciu. Výnimku tvorili len niektoré skupiny výrobkov s vyššou pridanou hodnotou (motorové vozidlá, prístroje a spotrebiče, prístroje a zariadenia pre telekomunikáciu, strojné zariadenia a pod.), kde boli dosiahnuté vyššie prírastky vývozu. Celkovo podiel exportu tovarov a služieb na HDP klesol z 58,0 % v roku 1996 na 56,4 % v roku 1997. Rok 1997 sa z pohľadu vonkajších vzťahov vyznačoval čiastočnou zmenou tendencie založenej koncom roku 1995, ktorá spočívala v prudkom náraste domáceho dopytu a poklese zahraničného dopytu. Spojením sprísnenej menovej politiky s administratívnymi antiimportnými opatreniami vlády sa po vysokom deficite bežného účtu, za prvých 6 mesiacov, podarilo v 2. polroku 1997 zmierniť vývoj domáceho dopytu a tým aj dynamiky dovozu. Podiel deficitu bežného účtu platobnej bilancie na hrubom domácom produkte v roku 1997 klesol na 6,9 %. Guvernér NBS Vladimír Masár však minulý týždeň pripustil, že s predbežnými údajmi o vývoji zahraničného obchodu v prvom štvrťroku 1998 centrálna banka nie je spokojná. Deficit obchodnej bilancie dosiahol v tomto období 16,6 mld. Sk. Bežný účet platobnej bilancie skončil v roku 1997 schodkom vo výške 45,3 mld. Sk, t.j. 1,3 mld. USD v nadväznosti na vzniknutý deficit obchodnej bilancie vo výške 49,5 mld. Sk. Druhou deficitnou položkou bola bilancia výnosov vo výške 4,3 mld. Sk. Prebytkové aj v roku 1997 zostali bilancia služieb a bilancia jednostranných prevodov, ktoré však spolu dosiahli len 8,5 mld. Sk. Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie skončil prebytkom vo výške 54,1 mld. Sk a jeho podiel na HDP dosiahol 8,3 %.