Hoci si to väčšina ľudstva jasne neuvedomuje, všetci sa postupne budeme musieť zapojiť do budovania úplne novej civilizácie, ktorá nám už dnes vtláča nový kód správania a prenáša nás za rámec štandardizácie, synchronizácie, centralizácie a koncentrácie ekonomiky, energií, moci a peňazí.

Podľa Alvina Tofflera sa zhruba pred 10-tisíc rokmi začala agrárna revolúcia, ktorá postupne zachvátila celú planétu. Išlo tzv. prvú vlnu. Priniesla ľudstvu zakladanie osád a dedín, cieľavedomú kultiváciu pôdy a nový spôsob života. Druhá, industriálna vlna, v priebehu troch uplynulých storočí zrevolucionalizovala život v Európe, Amerike, Japonsku, Austrálii a v niektorých ďalších častiach sveta. Energiu industrializácie cítime dodnes na každom kroku.

Tretia vlna

Na Slovensku však zatiaľ ekonómovia a politici málo vnímajú a reflektujú tretiu, informačnú vlnu, ktorá sa začala valiť vyspelým svetom transformujúc všetko, čoho sa dotkla. „Tretia vlna už zreteľne obmýva tretie tisícročie. V hlasných kŕčoch sa pomaly, ale isto završuje druhá – industriálna vlna, pričom v dozvukoch cítime ešte aj prvú – agrárnu vlnu,“ píše A. Toffler.

Antagonizmy, ktoré rozochvievajú planétu, vznikajú z protichodných pôsobení všetkých troch vĺn. Tretia vlna prináša nový spôsob života, založený na diverzifikovaných , obnoviteľných zdrojoch energie, na spôsoboch výroby, ktoré likvidujú väčšinu starých montážnych liniek, na nových inštitúciách, zmenených školách a firmách budúcnosti. Sme poslednou generáciou starej civilizácie a prvou generáciou civilizácie novej. Základnou ekonomicko-politickou otázkou nie je to, kto kontroluje dožívajúcu priemyselnú spoločnosť, ale kto formuje novú civilizáciu zaujímajúcu miesto predošlej. Na jednej strane sú obhajcovia priemyselnej minulosti, na druhej strane tí, ktorí si uvedomili, že problémy sveta nevyrieši rámec industriálneho poriadku. V tomto roztrojenom svete sektor prvej vlny predstavuje poľnohospodárstvo a surovinové zdroje, sektor druhej vlny lacnú pracovnú silu a zabezpečenie masovej výroby. Rýchlo rastúci sektor tretej vlny si vytvára dominanciu založenú na nových spôsoboch tvorby a využívania znalostí.

Obrovský význam informácií

Krajiny tretej vlny určite zarobia najviac. Predávajú svetu informácie a inovácie, manažment, špičkové technológie, softvér, vzdelanie, výchovu finančné služby či kultúru. Jednou z týchto služieb bude aj vojenská ochrana založená na spojenom velení tretej vlny.

Podľa A. Tofflera homogenitu spoločnosti druhej vlny nahrádza heterogenita tretej vlny. Masovosť ustupuje odstraňovaniu masovosti. V dôsledku toho veľká komplexnosť nového systému vyžaduje čoraz väčšiu výmenu informácií medzi jeho zložkami: firmami, vládnymi agentúrami, asociáciami či nemocnicami. To všetko vytvára prenikavú potrebu počítačov, digitálnych telekomunikačných sietí a nových médií.

Informácie čoraz väčšmi nahrádzajú množstvo surovín, práce a ďalších zdrojov. Krajina tretej vlny sa s výnimkou odbytu stávajú čoraz nezávislejšie na partneroch z prvej či druhej vlny. Čoraz viac obchodujú medzi sebou. Tieto zmeny hrozia pretrhnutím mnohých ekonomických väzieb medzi bohatými a chudobnými ekonomikami. Globalizácia biznisu a financií, potrebná na rozvoj ekonomiky tretej vlny, rutinne poráža nacionálnu suverenitu.

Ekonómia času

Zo všetkých zdrojov potrebných na vytváranie bohatstva nie je žiaden taký všestranný ako vedomosti. Počítačom riadené technológie umožňujú nekonečnú rozmanitosť výroby. Namiesto masovej produkcie ide ľudstvo v ústrety demasifikovanej výrobe. Výsledkom je explózia výrobkov a služieb na objednávku. Nové poznatky všetko urýchľujú a poháňajú ľudstvo v ústrety ekonómie času.

Rozvinuté informačné technológie umožňujú rozptýlenie výroby mimo nákladných mestských centier. Zvyšuje sa redukcia cien za energiu a dopravu. Časovaná dodávka komponentov, založená na počítačovej informácii, radikálne znižuje zásoby. Znižovanie zásob sa prenáša do úspor za priestor, prenájom budov, do nižších daní, poistného a nákladov. Hoci vstupná cena počítačov, softvéru, informácií a telekomunikácií môže byť vysoká, firmy potrebujú na tú istú produkciu menší kapitál než v minulosti. Poznatky redukujú potrebu surovín, práce, času, priestoru, kapitálu a ďalších vstupov. Stávajú sa hlavným zdrojom rozvinutej ekonomiky.

Ekonomiku tretej vlny robí revolučnou fakt, že kým pôdu, prácu, suroviny a kapitál možno považovať za obmedzené zdroje, poznatky sú vo všetkých smeroch nevyčerpateľné. Na rozdiel od montážnej linky poznatky môžu využívať viaceré firmy naraz. Dokonca ich môžu využiť aj na produkciu ďalších poznatkov.

Konzervácia industriálneho režimu

Slovensko nezachytilo civilizačné procesy informačnej spoločnosti, digitálnej ekonomiky a trvalo udržateľného rozvoja. Jedným z jeho najväčších problémov je vzrastajúca civilizačná medzera za ekonomicky a technologicky najvyspelejšími štátmi sveta. Podľa dnešných odhadov predstavuje 30 až 40 rokov. „Hospodárska politika Slovenska po roku 1990 a jej ekonomické reformy zatiaľ len konzervujú industriálny režim. Kapitál a ľudský potenciál sa využíva na záchranu priemyslu, čiastočne aj poľnohospodárstva, prípadne na konzervovanie ich zastaranej štruktúry,“ hovorí výskumný pracovník Prognostického ústavu SAV a predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku Ivan Klinec.

Má pravdu. Hich-tech odvetvia na Slovensku prakticky neexistujú. Štruktúry informačnej spoločnosti sú iba v stave zrodu. Slovenské hospodárstvo organizuje štrukturuje klasická industriálna hierarchia s vysokým stupňom monopolizácie, koncentrácie a centralizácie. Slovensko disponuje zastaranými výrobnými technológiami. Výsledkom je nízka konkurenčná schopnosť prevažnej väčšiny produkcie a malý podiel informatizácie a digitalizácie na výrobe. Sektorová štruktúra zamestnanosti a tvorby HDP v jednotlivých odvetviach priemyslu, poľnohospodárstva, služieb a informácií je porovnateľná so sektorovou štruktúrou USA v roku 1950.

Z hlavy na nohy

Aká je ústredná myšlienka hospodárskej politiky SR? Produktívnymi sektormi sú priemysel, poľnohospodárstvo, finančníctvo a bankovníctvo. Hodnoty zatiaľ produkuje najmä výroba, bankové, finančné a obchodné operácie. Prioritou je záchrana priemyslu a poľnohospodárstva spolu s upevňovaním bankového a finančného sektora. Filozofia je jednoduchá: ak budú tieto sektory produkovať zisk, zdroje sa rozdelia aj na rozvoj ostatných spoločenských sfér, to znamená na školstvo, zdravotníctvo, vedu, vývoj, výskum či ekológiu. V ekonomicky vyspelých krajinách však táto filozofia funguje opačne. Priemysel, poľnohospodárstvo, veda, výskum, školstvo, zdravotníctvo tvoria integrovaný celok, pričom investície do vedy, výskumu, školstva či zdravotníctva sa premietajú do zvyšovania výkonnosti a konkurenčnej schopnosti celej ekonomiky. Vo veľkej miere to spôsobujú formujúce sa princípy globálnej svetovej ekonomiky, ktorá čoraz väčšmi nadobúda podobu celosvetovej siete, kde každý účastní prispieva k fungovaniu celku.

Slovensko je aj na začiatku 21. storočia vysoko industrializovanou spoločnosťou s rozhodujúcim vplyvom priemyselného a finančného sektora v ekonomike. Značný vplyv v politických, spoločenských a v rozhodovacích procesoch má priemyselná a finančná loby. Zdroje slovenskej ekonomiky sú silne centralizované, pričom uskutočnená privatizácia túto centralizáciu v mnohých smeroch znásobila. Prioritnými odvetviami slovenskej ekonomiky sú priemyselné odvetvia, typické pre ekonomiky druhej vlny: hutníctvo, energetika, strojárstvo či chemický priemysel.

Slovenská ekonomika sa preto v nasledujúcich rokoch stretne s tvrdou konfrontáciou so zrýchľujúcim sa procesom celosvetovej civilizačnej transformácie, s prechodom k informačnej spoločnosti, s vytváraním nových štruktúr digitálnej ekonomiky elektronického obchodovania a s hľadaním ciest na udržanie konkurenčnej schopnosti.

Kastlík

Bratislavský medzník

Dňa 5. 10. 2004 sa v Bratislave uskutočnila konferencia „Bude Slovensko súčasťou modernej informačnej Európy?“ Zorganizovalo ju šesť kľúčových spoločností na trhu informačných technológií – Accenture, Alcatel Slovakia, Hewlett-Packard Slovakia, IBM Slovensko, Siemens a Slovak Telecom. Konferencia sa konala za účasti ministra hospodárstva Pavla Ruska a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, reprezentantov politických strán, významných osobností ekonomického a spoločenského života a top manažérov firiem. Organizátori a odborní garanti konferencie definovali opatrenia, ktoré treba vykonať na zabezpečenie kvalitatívnej zmeny v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku.

“ Podporovať výkonnosť ekonomiky s využitím info-komunikačných technológií (IKT)

“ Vytvárať stimuly pre fungovanie spoločnosti v oblasti IKT a ich služieb

“ Zvyšovať životnú úroveň obyvateľov Slovenska zlepšením prístupu k IKT v jednotlivých regiónoch

“ Zvyšovať efektivitu komunikácie občan – firma so štátnou a verejnou správou

“ Ustanoviť splnomocnenca vlády pre informatizáciu s kompetenciami na úrovni člena vlády

“ Zabezpečiť v Národnom rozvojovom programe od roku 2006 štandardný Sektorový operačný program orientovaný na informatizáciu slovenskej spoločnosti