Britský premiér Tony Blair skonštatoval, že médiá venovali desaťnásobne väčšiu pozornosť masovým protestom antiglobalistov ako hlavným bodom agendy tohto vrcholného stretnutia. Americký prezident Bush odmietol izolacionizmus a protekcionizmus, ktorý dominuje vo filozofii antiglobalistov.

Jeden mŕtvy demonštrant, stovky zranených a desiatky zatknutých – na túto bilanciu reagoval taliansky ministerský predseda Berlusconi slovami, že summit tohto typu by mal byť zrejme posledným. Talianska vláda vzápätí po jeho skončení avizovala vytvorenie fondu v objeme 10-15 miliárd lír (4,5-6,8 milióna USD) – tieto zdroje sa majú využiť na odstránenie škôd, ktoré spôsobili masové demonštrácie v Janove. Miesto rokovaní – Palazzo Ducale chránil bezpečnostný kordón a dovedna 20 000 policajtov, no šéfovia štátov a vlád USA, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Kanady, Nemecka, Japonska a Ruska boli frustrovaní z toho, že sa intenzívnejšie nemohli zamerať na tie problémy, ktoré prišli do Janova prediskutovať. Summit v Janove bol v poradí 27. vrcholným stretnutím, no čoraz naliehavejšie sa nastoľuje značne pesimisticky ladená otázka, či bude aj 28. summit… Jeho hostiteľ, kanadský predseda vlády Jean Chretien pozval všetkých štátnikov v júni 2002 do kúpeľného mestečka Rockies v Alberte, zhruba 80 kilometrov od Calgary a hoci sa účastníci G8 v Janove zhodli v tom, že násilné protesty by nemali znemožniť rokovania summitov, jedným dychom potvrdili aj to, že ich charakter by sa mal stať „menej oficiálnym a viac vzdialeným od masových protestov a médií…“ Mal by sa teda odohrávať akoby v ústraní. Ozvali sa tiež opačne orientované hlasy, aby sa G8 stala širšou skupinou, pretože vtiahnutie chudobnejších krajín do globálnej ekonomiky je najlepšou cestou na pochopenie ich fundamentálnych ašpirácií. Taliansky premiér Berlusconi navrhol reformu summitov, ktorá by mala zahŕňať inštitucionálny dialóg s odbormi, zamestnávateľmi, cirkvami, dobrovoľnými a neziskovými organizáciami. Berlusconiho iniciatíva je jedným z najvážnejších momentov rokovania v Janove.

Optimizmus, ale aj obozretnosť v hodnotení globálneho ekonomického vývoja

Záverečný dokument z Janova konštatuje, že globálna ekonomika sa za posledný rok spomalila viac, ako sa očakávalo, no zdravá ekonomická politika a ekonomické fundamenty poskytujú pevnú základňu na silnejší rast v budúcnosti. Účastníci summitu sľúbili, že „zostanú obozretní“, no budú sa orientovať na také ekonomické perspektívy, ktoré sú spojené s „udržateľnejším modelom tempa rastu“. Posúdili aj stratégiu i kooperáciu v boji proti globálnemu ekonomickému poklesu. Výhľad pre Európu a USA sa označuje za priaznivý, no Japonsko potrebuje „energické uplatňovanie“ reforiem vo finančnom i firemnom sektore. Zásadnejšie sa nenastoľovala otázka spoločnej európskej meny a spoločného európskeho ekonomického priestoru, avšak volatilita cien na svetovom trhu s ropou akcentuje požiadavku, aby všetky krajiny (produkujúce i „konzumujúce“ ropu) zostali v „blízkom kontakte“. Viacerí pozorovatelia však poznamenávajú, že svetová ekonomika stále smeruje k recesii a rast v USA sa postupne dostáva k mŕtvemu bodu. Spomalenie je evidentné v Európe a Ázii a japonská ekonomika je zaťažená takzvanými „zlými“ úvermi a nedobytnými pohľadávkami v celkovom objeme jedného bilióna dolárov.

WTO a transparentnosť v globálnom obchode

Plány na otvorenie nového kola obchodných rokovaní majú v kontexte terajšieho stavu globálnej ekonomiky pochmúrne pozadie a navyše ich komplikujú a zdržiavajú rozpory medzi bohatými a chudobnými krajinami.

Britský premiér Blair zdôraznil, že globálny obchod, ktorý je jednou z priorít G8, musí mať v rámci nového kola podstatne väčšie ambície, ktoré prekročia horizont oživenia svetovej ekonomiky a pomoci chudobným krajinám. Štvrtá ministerská schôdzka WTO, ktorá sa uskutoční v novembri, by mala rozvojovým krajinám načrtnúť nové imperatívy, akými sú zlepšenie prístupu na trh a viac prehľadnejšie obchodné pravidlá, uvádza komuniké z Janova. Uznávame, že existujú aj odôvodnené obavy, ktoré vyplývajú z implementácie Uruguajského kola obchodných dohôd, najmä v súvislosti s liberalizáciou svetového obchodu. Aj preto musí WTO s väčšou účinnosťou posilniť dôveru ku globálnemu obchodnému systému, uvádza sa v záverečnom dokumente z Janova.

Šance i dezilúzie rozvojového sveta

Podstatná časť päťstránkového vyhlásenia, ktoré sa publikovalo po skončení janovského summitu, je venovaná práve stratégii pri poskytovaní pomoci rozvojovým a chudobným krajinám. Nešlo však iba o vytvorenie globálneho fondu v objeme 1,3 miliardy USD, ktorý je určený na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii. Potvrdilo sa aj rozhodnutie, aby farmaceutické firmy svojou cenovou a licenčnou politikou vyvolali stav, kedy budú lieky viac dostupné v najchudobnejších krajinách. Sformulovali detailný rozvojový plán pre Afriku, zaviazali sa pokračovať v pokroku pri znížení dlhu najchudobnejších krajín, potvrdili potrebu eliminovať „digitálne rozdelenie“ medzi bohatými a chudobnými. Zástupcovia afrických štátov, ktorí boli prizvaní do Janova, však už počas summitu vyjadrili rozčarovanie – kritizovali najmä výšku zdrojov, ktorými bude dotovaný globálny fond na ochranu zdravia. Na sumu 1,3 miliardy USD reagovali tým, že iba na boj proti AIDS je treba minimálne 10 miliárd dolárov…

Zahraničná politika – zóna širokej zhody, ale aj prekvapení

Janovský summit potvrdil spoločné stanoviská, ktoré sa týkajú vývoja na Balkáne, Blízkom východe, ale aj na Kórejskom polostrove, najmä pri ďalšom zbližovaní sa obyvateľov severnej a južnej časti rozdelenej krajiny. Pokračovať sa má aj pri znižovaní emisií, ktoré spôsobujú „skleníkový efekt“ a globálne otepľovanie, no ruský návrh zvolať v roku 2003 konferenciu o globálnych klimatických zmenách sa javí iba ako oddialenie skutočného riešenia tohto akútneho problému. Akceptovali sa opatrenia Argentíny a Turecka, ktoré majú posilniť ich vnútorné finančné systémy a rozpočtovú pozíciu, aby sa zmiernila hrozba reťazovej reakcie pre ďalšie emerging markets. K málo očakávanému prekvapeniu došlo až po janovskom summite – po stretnutí prezidentov Busha a Putina. Rusko a USA sa totiž dohodli, že budú komplexne rokovať o kontroverznom americkom pláne na vybudovanie raketového obranného štítu v jednom „balíku“ s celkovou redukciou zásob jadrových zbraní. Poradkyňa amerického prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová už zajtra odletí do Moskvy, aby objasnila detaily „nového bezpečnostného rámca“ Spojených štátov. Putin a Bush sa stretnú počas tohto roka ešte dva razy – na Bushovom ranči v Texase a v rámci konferencie o ázijsko-pacifickom regióne v čínskom Šanghaji.