Nesnažím sa predstierať, že poznám všetky podrobnosti slovenskej politiky. Mám však skúsenosti z oblasti daňových reforiem. A či si Slovensko môže dovoliť ako slabšia a pomalšie rastúca ekonomika dramaticky znížiť dane? Práve ich musí znižovať, aby podporilo svoj rast. Existuje množstvo štúdií, ktoré hovoria, že ak sa sadzby daní dostanú na úroveň 15 % až 20 %, môže dôjsť k určitému výpadku príjmov. Je to však otázka krátkodobého hľadiska. Hospodárstvo po takomto znížení bude rásť omnoho produktívnejšie, oveľa rýchlejšie. Ako príklad si môžeme zobrať ekonomiku Hongkongu, ktorý bol v rokoch 1949-1950 jedným z najchudobnejších miest na svete. Trvalo mu jednu generáciu, kým sa pozviechal. Dnes je však na špici. To isté sa stalo v Singapure, Taiwane, Južnej Kórei, na Kajmaních ostrovoch – tie majú dnes tretí najvyšší príjem HDP na svete na jedného obyvateľa. Veľmi dobrým príkladom je aj Írsko, ktoré malo kedysi 50-percentnú daň z príjmu právnických osôb. Jej výber tvoril veľkú časť príjmu do štátneho rozpočtu, až 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Znížili ju však na 12,5 %, čo dnes predstavuje až 4 % HDP. Ide teda o nepriamu úmeru. Pretože 75-percentné zníženie dane prinieslo štvornásobne vyšší zisk. Toto všetko sú krajiny, ktoré prešli na nižšie rovné daňové sadzby. Žiadna z týchto ekonomík sa nepoložila, ba ani nespomalila. Práve naopak.

Slovensko čaká veľmi ambiciózna daňová reforma. Ak však chce, aby bolo v Európskej únii konkurencieschopnou ekonomikou, je veľmi dôležité, aby neprijímalo polovičaté opatrenia. Jednoducho si nemôže dovoliť politiku trestuhodne vysokých daňových sadzieb. Veď ak by daňová sadzba bola na úrovni 100 %, je jasné, že väčšina ľudí by prestala pracovať. Čiže sadzba musí byť pod touto hranicou. A čím je obdobie dlhšie, tým musí sadzba viac klesať. Takže som presvedčený o tom, že nižšie daňové sadzby sú lepšie. Nemôžeme však vždy ísť do absolútneho minima. Slovenská vláda navrhla 20-percentnú rovnú daň, čo je za daných okolností (MMF a iné medzinárodné inštitúcie tlačia na vládu, aby to neurobila) pomerne odvážny čin. A preto si myslím, že ak vláda týmto všetkým úspešne prejde a zavedie 20-percentnú rovnú daň z príjmu a jednotnú 20-percentnú DPH, zvýši to mieru hospodárskeho rastu. Keďže to prinesie viac peňazí, zmenšuje sa pravdepodobnosť daňových únikov. A to by v budúcnosti mohlo umožniť zníženie aj ostatných daní.

Ďalším dôležitým princípom je zdanenie príjmu iba raz. Veľkým problémom v mnohých krajinách sveta vrátane USA je, že príjem plynúci z úspor je možné zdaniť tri aj štyri razy. Veď i my máme rôzne druhy daní z príjmu právnických a fyzických osôb, daň z úspor, z výnosov, z investícií. A toto je daňové zaťaženie, ktoré odrádza investície, ktoré sú dôležité na zlepšovanie životnej úrovne a zvyšovanie hospodárskeho rastu. V dnešnej dobe komunikačných technológií je totiž veľmi jednoduché prejsť z jednej krajiny do druhej. Tam, kde je priaznivejší a jednoduchší daňový systém. A toto má vplyv na mnoho faktorov. Medzi iným aj na zamestnanosť. Preto je potrebné zaviesť systém, ktorý zaobchádza so všetkými subjektmi rovnako. Každý by mal mať určitú nezdaniteľnú sumu, po ktorej by mala nastúpiť rovná daň.

Ak sú daňové sadzby nízke, ak zdaňujete príjem len raz, máte jednoduchú daňovú legislatívu, tak z toho máte veľmi dramatický a významný úžitok pre ekonomiku, pre daňových poplatníkov, a to je osobitne dôležité v modernej ekonomike. Toto všetko je dôležité, ak zvažujete prílev investícií z krajín, kde majú komplikované systémy.

Stačí sa pozrieť, čo sa stalo, keď sa znížili dane po nástupe Ronalda Reagana na post prezidenta Spojených štátov amerických (zo sadzby 70 % na 35 %), prípadne pri znížení sadzieb za vlády Margaret Thatcherovej vo Veľkej Británii. Stúpli príjmy štátu z výberu týchto daní. Pochopiteľne, že pri každej dani existuje miera, pri ktorej môžeme dosiahnuť maximálny výber. Zdaňovanie práce v podstate ničí ekonomiku. Čím sú dane z kapitálových výnosov a z investícií nižšie, tým sa zvyšuje vplyv investícií. Preto je potrebné presunúť váhu na systém založený na zdaňovaní spotreby.“

Najdeštruktívnejší vplyv na ekonomiku majú práve dane z príjmov a majetku, až potom idú spotrebné dane. Viem, že určité, najmä spotrebné dane si Slovensko nemôže určiť samo, pretože po vstupe do EÚ ich zvýšiť jednoducho musí. Ale aj tu treba postupovať veľmi opatrne. Alkohol a cigarety majú veľmi vysokú mieru zdanenia. Aj v USA máme vo všeobecnosti veľmi vysokú daň na cigarety. Ale napríklad v štáte Virginia je táto daň veľmi nízka. Čo znamená, že do ostatných štátov USA sa z Virginie tieto produkty pašujú na čierny trh.

Daniel Mitchell, Heritage Foundation,

bývalý ekonomický poradca

prezidenta USA Georgea W. Busha