ČLÁNOK




HESO: Vyššia čitateľnosť a porovnateľnosť informáci zvýši dôveru v investovanie do slovenskej ekonomiky
23. júla 2002

Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO prináša výsledky projektu Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO) za druhý štvrťrok 2002. V rámci projektu HESO sa štvrťročne vyjadrujú nezávislí ekonomickí analytici, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj k rozhodnutiam verejných inštitúcií. Projekt HESO tak prináša názor odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvňujúcich kvalitu života občanov.

Rating štvrťroka, ktorý je priemerom ratingov všetkých opatrení prijatých v danom štvrťroku, reflektuje názor hodnotiacej komisie na ich kvalitu a dôležitosť a odráža mieru reformnej atmosféry v spoločnosti. Rating 2. štvrťroka klesol na 49,4 bodov z úrovne 63,9 bodov v 1. štvrťroku 2002. (Rating dosahuje hodnoty v intervale od -300 do +300 bodov.)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniam s najväčším prínosom:

Nový zákon o účtovníctve, ktorý priblížil slovenské účtovníctvo medzinárodným účtovným štandardom (IAS), bol hodnotiacou komisiou odborníkov vysoko ocenený najmä kvôli nahradeniu daňového pohľadu zásadou verného a pravdivého obrazu predmetu účtovníctva. Vyššia čitateľnosť a porovnateľnosť zverejňovaných informácií, ktorá je nutná pre rozvoj kapitálového trhu, bude mať kladný vplyv na dôveru v investovanie do slovenskej ekonomiky. Väčšina hodnotiacej komisie podporuje zavedenie povinnosti verejne obchodovateľných spoločností a finančných subjektov účtovať podľa IAS, pričom viacerí ju navrhujú zaviesť aj pre ostatné podnikateľské subjekty, resp. kompletne nahradiť slovenské účtovné štandardy systémom IAS. Transparentné informácie z účtovníctva, zodpovedajúce reálnemu stavu spoločnosti, však nezávisia len od kvalitných účtovných štandardov, ale aj od etiky manažérov, keďže aj tie najdokonalejšie formálne pravidlá sa dajú vždy zneužiť.

Nový zákon o platobnom styku je doteraz najkomplexnejšou úpravou platobného styku v slovenskej legislatíve, ktorý nás posúva smerom k rozvinutejšiemu európskemu bankovníctvu. Norma skracuje lehoty na realizáciu bezhotovostných príkazov pri tuzemských prevodoch (na 2 dni, v rámci jednej banky na 1 deň), ako aj pri cezhraničnom platobnom styku (v rámci EÚ do 5 dní). Zákon je podľa odborníkov prínosom pre klientov bánk, nakoľko prinesie vyššiu kvalitu služieb a zníženie nákladov zákazníkov súvisiacich s bankovými operáciami. Zákonom by sa mal podporiť bezhotovostný platobný styk obyvateľstva.

Zavedenie možnosti zriadiť záložné právo k hnuteľnému majetku zlepšuje podľa odbornej verejnosti podnikateľské prostredie. Spružnia a rozšíria sa možnosti ručenia, čím sa zvýši efektívnosť využívania aktív. Hnuteľné veci bude možné použiť ako záruku pri úvere bez toho, aby ich bolo nutné odovzdať veriteľovi, čím sa umožní ich neprestajné využívanie vo výrobnom procese. Opatrenie by mohlo prispieť k rozvoju podnikania, keďže by sa mal uľahčiť prístup hlavne malých a stredných podnikateľov k bankovým úverom. Či k tomu naozaj príde, bude do značnej miery závisieť aj od ochoty bánk akceptovať ručenie hnuteľným majetkom. Odborníci vyjadrili súhlas so zrušením prednostného záložného práva daňových úradov.

Novela devízového zákona, liberalizujúca pohyb kapitálu (voľný nákup nehnuteľností, investovanie do finančných aktív v zahraničí, zrušenie limitov pri vývoze a dovoze bankoviek, uvoľnenie operácií s finančnými derivátmi), je správny krok smerom k otvorenej trhovej ekonomike, ktorý je v súlade so záväzkami SR vyplývajúcich z členstva v OECD a z harmonogramu liberalizácie dohodnutého pri rokovaniach s EÚ v kapitole Slobodný pohyb kapitálu.

Novela telekomunikačného zákona, sprístupňujúca miestne vedenia (tzv. poslednej míle) dominantného operátora – Slovenských telekomunikácií konkurenčným spoločnostiam, bola unisono privítaná ako potrebné liberalizačné opatrenie na telekomunikačnom trhu, na ktorom má konkurencia zásadný význam pre zvyšovanie kvality a znižovanie cien v sektore.

Ďalšie pozitívne hodnotené opatrenia:

Privatizácia rozvodných energetických podnikov (ZSE, SSE, VSE) bola odborníkmi hodnotená ako úspešná transakcia. Privatizačný tender bol transparentný, všetky tri spoločnosti získali renomovaní strategickí investori a dosiahnuté výnosy sú vzhľadom na podmienky predaja dobré.

Pozitívne hodnotenie získalo i zvýšenie úrokových sadzieb NBS, ktoré treba chápať ako výzvu vláde na úspornejšiu fiškálnu politiku, keďže štát svojou expanzívnou spotrebou vzhľadom na vysokú dovoznú náročnosť slovenskej ekonomiky výrazne prispieva k deficitu obchodnej bilancie. Ak nedôjde k zvýšeniu rozpočtovej disciplíny, možno očakávať ďalšie sprísnenie menovej politiky, ktoré môže spôsobiť návrat dvojciferných úrokových sadzieb.

Prevažná väčšina odbornej hodnotiacej komisie podporila rozhodnutie vlády o nepristúpení SR k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia. SR by sa nemala slepo zaväzovať k európskym dokumentom, ak sú pre ňu nevýhodné, alebo ak na ich realizáciu nemá dostatok zdrojov. Berúc do úvahy silu transformujúcej sa ekonomiky, by bol zákonník rizikom pre ozdravenie hospodárstva a obmedzením možností hospodárskeho rastu a zníženia nezamestnanosti.

Použitie privatizačných výnosov z predaja SPP a rozvodných energetických podnikov je vzhľadom na zloženie súčasnej vládnej koalície vnímané ako prijateľný kompromis. Hodnotiaca komisia ocenila vypustenie rozvojových projektov z pôvodného návrhu, ale kritizovala úhradu dlhov v nereformovaných sektoroch, lebo tá len odsunie uskutočnenie systémových zmien, ktoré majú zabrániť vzniku nových dlhov.

Komentár odbornej komisie k najhoršie hodnoteným opatreniam:

Odborníci akceptovali, že vláda priznala zlú situáciu vo verejných financiách a úpravou plánovaného deficitu z 3,5 na 4,5% HDP zreálnila predpokladané hospodárenie verejného sektora. Kritizovaná bola nedostatočná snaha vlády hľadať rezervy a viazaním alebo znížením výdavkov minimalizovať riziká vyššieho deficitu, ktorého nová úroveň môže viesť k makroekonomickej destabilizácii. Spotreba centrálnej vlády je neúmerne vysoká a pokračovanie existujúceho trendu každoročných deficitov môže v krátkom čase spôsobiť zrútenie časti, resp. celého systému verejných financií. Udržateľné zníženie deficitu považuje väčšina hodnotiacich za jednu z najdôležitejších úloh novej vlády.

Tender Železničnej spoločnosti na nákup 35 ľahkých vlakových súprav bol hodnotiacou komisiou označený za nezvládnutý. Fakt, že sa ani medzinárodný tender nevyhol podozreniu z netransparentnosti a politickej korupcie, je veľmi zlá správa a určite neprospieva obrazu Slovenska v zahraničí. Neštandardné konania a náznaky konfliktu záujmov zainteresovaných subjektov, signály o nelegálnom financovaní politických strán, zneužitie tendra na politický boj a jeho niekedy tendenčná medializácia zaiste neprispeli k dôvere v politikov a úradníkov ani u nás doma, čo môže mať nepriaznivý vplyv na účasť verejnosti vo voľbách. Pozitívum tejto kauzy spočíva v otvorení verejnej diskusie o nekalých praktikách pri verejnom obstarávaní a o mechanizme financovania politických strán. Východiskom by mohla byť podľa mnohých odborníkov rozsiahla privatizácia zostávajúceho štátneho majetku, čím by sa docielilo zníženie vplyvu politických strán na rozhodovaní.

Po roku ďalšie jednorazové oddlženie verejnoprávnych elektronických médií – STV a Slovenského rozhlasu v objeme 711 mil. Sk, tentoraz financované z dividend Slovenských telekomunikácií, bolo odborníkmi vnímané ako nekoncepčné opatrenie. V STV a SRo treba spraviť radikálny rez, na ktorý sa doteraz žiadna vláda nepodujala. Splácanie starých dlhov pri absencii paralelného projektu systémových zmien eliminujúcich riziko ďalšieho zadlžovania verejnoprávnych médií, ktoré navyše dlhodobo hospodária so stratou, podporuje odklad ich reformy, pre manažmenty naznačuje možnosť vytvárania nových dlhov, a preto ide bohužiaľ o vyhodené peniaze daňových poplatníkov. Ekonomický tlak je najúčinnejším katalyzátorom, preto sú sústavné oddlžovania, podporujúce nezodpovedné hospodárenie, neprijateľné.

Negatívne hodnotený Zákon o obchodných reťazcoch odporuje slobodnému pohybu tovarov a služieb, chráni konkurenčne slabých výrobcov, vytvára veľký priestor na korupciu, zvýši náklady obchodných reťazcov a v konečnom dôsledku pôsobí proti záujmom spotrebiteľov, ktorými sú nízke ceny a maximálny výber. Podľa väčšiny hodnotiacej komisie je poslanecký návrh zákona víťazstvom silnejšej záujmovej skupiny – výrobcov a navrhla ho zrušiť. Výrobcovia by mali reagovať na agresívne správanie supermarketov spájaním sa do predajných asociácií, čím by pri vyjednávaní vytvorili obchodným reťazcom z hľadiska ekonomickej sily rovnocenného partnera.

Odborníci považujú poskytnutie štátnej záruky na úvery pre železnice vo výške 11,7 mld. Sk vzhľadom na ich každoročnú stratu za rizikové rozhodnutie. Uplatňovaná politika štátnych záruk deformuje podnikateľské prostredie, je proti princípu voľnej súťaže, ponecháva vysokú mieru štátneho prerozdeľovania, zaťažuje verejné financie. Podľa odborníkov by bolo rozumné vysporiadať vzťah štátu ako objednávateľa verejnej dopravy voči železnici, vyriešiť problém tvorby ceny za prepravu jej dereguláciou, znížiť predimenzovaný stav zamestnancov, prehodnotiť veľkorysý sociálny program železníc (napr. cestovné zadarmo pre všetkých zamestnancov a ich rodinných príslušníkov) a neodsúvať riešenie finančných problémov stále sa opakujúcimi štátnymi zárukami, ktoré sa dajú prirovnať k záplatám na ďalších záplatách.

Poslanecký zákon o náhradnom výživnom a o zriadení tzv. alimentačného fondu s vkladom štátu vo výške 1,5 mld. Sk, z ktorého sa má vyplácať výživné namiesto rodiča neplniaceho si vyživovaciu povinnosť, nebol podľa väčšiny odborníkov potrebný a bol prijatý v „populisticko-predvolebnom ošiali“. Podľa nich prekročil štátny paternalizmus v tomto opatrení rozumnú mieru. Dopady budú nepriaznivé. Zníži sa zodpovednosť platcov alimentov, nie je vylúčené ani zneužívanie inštitútu štátom plateného výživného a zvýšia sa výdavky štátneho rozpočtu.

Viac informácií na: www.ineko.sk/projekt_heso.htm


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

20. 12. 2024

USD 1,039 0,001
CZK 25,121 0,006
GBP 0,830 0,005
HUF 414,180 1,870
CAD 1,495 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS