Rating štvrtroka, ktorý je priemerom ratingov všetkých opatrení prijatých v danom štvrtroku, reflektuje názor hodnotiacej komisie na ich kvalitu a dôležitost a odráža mieru reformnej atmosféry v spolocnosti. Rating 1. štvrtroka 2003 stagnoval a dosiahol úroven 60,3 bodov, co predstavuje mierne zhoršenie oproti predošlému štvrtroku, kedy rating výrazne stúpol na úroven 60,9 bodov. (Rating dosahuje hodnoty v intervale od -300 do +300 bodov.)

Komentár hodnotiacej komisie k opatreniam s najväcším prínosom:

Návrh novely Zákonníka práce napravuje deformácie, ktoré donho vniesla predchádzajúca rekodifikácia v minulom volebnom období. Väcšina hodnotiacich odborníkov vyjadrila svoju spokojnost s posunom Zákonníka smerom k trhovým princípom v pracovno-právnych vztahoch. Pracovné právo musí byt flexibilné a variabilné, aby zmluvné strany mohli reagovat na situáciu na trhu a správat sa racionálne a ekonomicky. Hodnotiaci privítali ciastocné potlacenie úlohy odborov v podnikoch, ktorá je však podla nich stále ešte príliš výrazná. Objavili sa i pochybnosti nad opodstatnenostou zrušenia inštitútu dohody o pracovnej cinnosti a brigádnickej práci študentov. Aj ked zmeny v Zákonníku práce budú musiet pokracovat, predložený návrh je zaciatkom na ceste k slobodnému a pružnému trhu práce, a teda aj k výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti.

Ozdravný program nového ústredného riaditela STV (prepustenie 1200 zamestnancov, obmedzenie výroby programu, prestahovanie televízie do menšej budovy), ktorého prvé kroky sa zacali už realizovat, bol odborníkmi hodnotený velmi pozitívne. Vysoko bola ocenená i priekopnícka odvaha uskutocnit na naše pomery revolucné zmeny vo verejnoprávnej televízii, ktorá strácala konkurencieschopnost, bola inštitúciou s obrovskou prezamestnanostou, nehovoriac o nízkej kvalite televízneho programu a o trestuhodne neefektívnom vynakladaní prostriedkov. Konanie nového šéfa STV bolo nevyhnutné a jeho tvrdost je priamo úmerná dlhému casovému obdobiu, v ktorom sa neustále odkladalo prijatie rozhodných ozdravných opatrení. STV dlhé roky fungovala na princípe nezáujmu, kolko prostriedkov sa v nej mína. Dlh neustále narastal a vláda televíziu sústavne oddlžovala. Úspech pri zmene STV na efektívne fungujúcu verejnoprospešnú inštitúciu by bol príkladom pre celú štátnu správu a inšpiráciou pri transformácii iných neefektívne fungujúcich štátnych podnikov, ako sú napríklad železnice. Odborníci dúfajú, že bude vyvodená aj personálna a trestnoprávna zodpovednost za stav, ktorý v STV spôsobili svojím konaním bývalé vedenia televízie.

Návrh na zavedenie povinnosti policajtov a colníkov podávat majetkové priznania bol hodnotený ako dobrý krok smerujúci k transparentnejšiemu prostrediu v policajných zložkách a v radoch colníkov. Opatrenie by malo umožnit selekciu osôb, ktoré nekonajú v súlade so zákonmi a etikou týchto profesií, potenciálne by mohlo byt efektívne v boji proti korupcii a mohlo by mat aj preventívny charakter. Návrh je prirodzenou požiadavkou spolocnosti, kedže polícia a colné úrady sú vnímané ako orgány so široko rozšírenou korupciou v ich štruktúrach, co prehlbuje nedôveru verejnosti. Navyše, ak niekto cerpá výhody štátnej služby, mal by akceptovat aj obmedzenia. Preto hodnotiaci navrhujú rozšírit túto povinnost na všetkých štátnych zamestnancov, zamestnancov štátnych firiem, samosprávy a ostatných orgánov verejnej správy, u ktorých existuje teoretický priestor pre korupcné správanie (vydávanie povolení, licencií, verejné obstarávanie a pod.). Odhalovanie jednotlivcov, ktorí žijú aj z iných než legálnych zdrojov, prostredníctvom majetkových priznaní, a teda reálna personálna ocista v policajnom zbore a colnej správe bude závisiet od dôkladnej aplikácie tohto nástroja a vyvodení konzekvencií pri zistení nezrovnalostí a tiež od vzniku efektívneho nezávislého kontrolného mechanizmu. Nevyhnutnostou bude neskoncit pri tomto opatrení, ale uskutocnovat dalšie nadväzujúce systémové aktivity, ktoré povedú k celkovému ozdraveniu polície a colníctva na Slovensku.

Podla väcšiny hodnotiacich bol v ustanoveniach návrhu novely Trestného zákona dosiahnutý jeho zámer – pôsobit odstrašujúco a mat urcitý preventívny úcinok. Samotné sprísnenie represívnych opatrení, ktoré je odpovedou na dnešný stav narastajúcej trestnej cinnosti a jej brutality a na doteraz casto nedostatocne razantné riešenie trestných káuz, môže viest k postupnému zníženiu kriminality, no zrejme nebude mat rozhodujúci vplyv na radikálne potlácanie zlocinu. Rozhodujúcim faktorom pre zlepšenie situácie bude pokracovanie v rozsiahlej reforme justície zahrnujúcej zlepšovanie vymožitelnosti práva a vytváranie predpokladov na znižovanie korupcie v súdnictve. Schválením návrhu novely dostali orgány cinné v trestnom konaní efektívnejšie nástroje na boj s kriminalitou. Väcšina respondentov považuje novinku v slovenskom trestnom práve – zásadu „trikrát a dost“ – za správnu, chrániacu celú spolocnost. Trikrát spáchaný násilný trestný cin je podla nich dostatocným potvrdením nebezpecnosti zlocinca. Navyše ak sa prevýchovný a preventívny úcinok trestu neprejavil pri prvých odsúdeniach, tažko sa prejaví po tretom. Zavedenie princípu „trikrát a dost“ by malo znížit pocet recidivistov v uliciach, ciže aj možnost, aby páchali dalej trestnú cinnost. Opacné názory považovali zásadu „trikrát a dost“ za zvyšovanie štátneho normativizmu, ktorý je v konflikte s nezávislým rozhodovaním súdov. Tento princíp je podla kritických názorov mylný, pretože trestá jednotlivcov nielen za aktuálne spáchaný zlocin, ale znovu aj za už raz potrestané trestné ciny a zvyšuje riziko morálneho hazardu a brutality recidivistov, ktorí páchajú tretí zlocin, kedže vtedy už nebudú mat co stratit. Navrhovali, aby sa zásada „trikrát a dost“ obmedzila a uplatnovala sa len na najtažšie zlociny, a nie na tzv. zlociny bez obete, ako sú napr. trestné ciny nedovoleného prekrocenia štátnej hranice alebo nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi.

Návrh na zavedenie možnosti odpisu nepremlcaných pohladávok bez potreby vyhlásenia konkurzu na dlžníka umožní ocistit majetok od dlhodobo nesplácaných pohladávok, co urcite zreálni obraz o hospodárení spolocností uvedený vo financných výkazoch. Štát týmto okrem snahy o umožnenie efektívneho riešenia problému, spocívajúceho v obrovskom objeme pohladávok po lehote splatnosti, prispieva i k transparentnosti výsledkov podnikania a podporuje jeho oživenie tak u tých, ktorých zatažujú staré pohladávky, ako aj u tých, ktorí tieto dlhy spôsobili, nakolko na nich nemusí byt vyhlásený konkurz. Návrh vytvára predpoklady pre znižovanie zadlženosti a zlepšenie platobnej schopnosti hospodárskych subjektov. Opatrenie by malo prispiet k ozdraveniu slovenského podnikatelského prostredia. Zjednodušuje veritelovi odpísanie dubióznej pohladávky, cím sa obmedzia dlhotrvajúce „natahovacky“ s dlžníkom. Každé zjednodušenie je pri súcasnom zlom stave vymáhatelnosti práva v SR prínosom. Odborníci by však viac uvítali práve zlepšenie vymáhatelnosti práva.

Komentár odbornej komisie k dalším hodnoteným opatreniam:

Zrušenie osobnej dopravy na 25 regionálnych železnicných tratiach bolo väcšinou hodnotiacej komisie prijaté pozitívne ako racionalizacné opatrenie. Odborníci ocenili fakt, že bola zrušená financne neefektívna prevádzka a skutocnost, že vláda nabrala odvahu povedat, že nebude v oblasti železnicnej dopravy platit za nieco, na co nemá peniaze, a že to uskutocnila aj v praxi. Podla hodnotiacich sú však regionálne trate v rámci ŽSSK, ako aj v rámci ŽSR skôr marginálnym problémom. Obe spolocnosti budú musiet hladat dalšie cesty, ako znižovat náklady. Odborníci vyjadrili potrebu komplexnejšieho riešenia železnicnej dopravy zahrnajúcu ucelenú koncepciu verejnej dopravy a zmeny v spôsobe riadenia a hospodárenia železníc.

Materiál Aktualizácia nového projektu výstavby dialnic vela nového nepriniesol. Vláda bude nadalej sústredovat svoje úsilie na dostavbu dialnice severom Slovenska. Existujú oprávnené argumenty pre a proti dokonceniu výstavby dialnice severným smerom, rovnako tak aj argumenty pre, resp. proti výstavbe dialnice juhom SR. Na seriózne posúdenie rôznych alternatív bolo verejnosti poskytnuté málo relevantných informácií. Vládou schválený materiál neobsahuje porovnatelné údaje o nákladoch na jednotlivé úseky a trasy, niektoré údaje sú neaktuálne, co znemožnuje zodpovedné porovnávanie. Namiesto komplexného posúdenia alternatívnych riešení a ich porovnania napríklad z hladiska casovej uskutocnitelnosti si ministerstvo dopravy iba znova potvrdilo nemennost doterajšej koncepcie, hoci tá možno vedie podla niektorých hodnotiacich do slepej ulicky. Ide totižto o pokracovanie nerealistického projektu ignorujúceho ekonomické možnosti Slovenska. Alternatívou by mohla byt úcast súkromných investorov na výstavbe dialnic, co by zabezpecilo volbu co najefektívnejšej trate, metódy financovania, a teda nízke náklady. Na trasovanie dialnice a na potrebu budovania ciest dialnicného typu sa názory hodnotiacich rozchádzali. Väcšina uznala, že výlucné financovanie severnej dialnice nebolo v minulosti najlepším rozhodnutím. Znacná cast odbornej verejnosti podporila navrhované alternatívne riešenie vybudovania rýchlostných komunikácií južným koridorom. V situácii, ked štát nemá dostatok prostriedkov, a vzhladom na nižšiu dopravnú zataženost na juhu Slovenska stací a k rozvoju regiónu prispeje aj tento typ cestnej komunikácie. Otázne je, ci by nebolo vhodné vybudovat aj na clenitých, a tým pádom velmi nákladných, úsekoch od Žiliny po Prešov tiež len rýchlostné komunikácie, a nie prísne štandardy splnajúcu drahú dialnicu.