Očakávania ekonómov ohľadom tohtoročného vývoja slovenskej ekonomiky sa v máji oproti marcu zhoršili. Podľa prieskumu inštitútu Ineko totiž osemnásti oslovení ekonómovia v priemere očakávali tohtoročný hospodársky pokles o 1 % a 4-percentný deficit verejných financií, koncom mája sa však už ich priemerné odhady hovorili o 4,3-percentnom hospodárskom poklese a deficite verejných financií na úrovni 5,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Mieru evidovanej nezamestnanosti ekonómovia odhadujú pre tento roka na úrovni 13 %. „K miernemu oživeniu by malo dôjsť v budúcom roku, keď by ekonomika mala rásť tempom 0,6 %. Deficit verejných financií by však mal zotrvať na vysokej úrovni 4,8 % HDP a nezamestnanosť by mala do konca roku 2010 stúpnuť na 13,3 %,“ popisuje Ineko výsledky

Vláda by sa pritom podľa ekonómov mala snažiť udržať deficit na podstatne nižších úrovniach. „Optimálnu úroveň pre tento rok vidia v priemere na 2,3 % HDP. Výrazné deficitné hospodárenie sa podľa nich odrazí na zvyšovaní hrubého verejného dlhu, ktorý by mal z vlaňajších 27,6 % HDP stúpnuť na 38,3 % HDP v roku 2011,“ dodáva Ineko. Hlavnou príčinou súčasného prepadu HDP je podľa ekonómov výpadok zahraničného dopytu v dôsledku globálnej krízy. Tomuto faktoru prisúdili váhu 73,9 %. Na poklese sa však podľa nich s 9,8-percentnou váhou podieľa svojou činnosťou aj vláda a s 9,7-percentnou váhou aj nastavenie silného konverzného kurzu a prudké oslabenie okolitých mien. Plynová kríza má podľa nich najmenší vplyv s váhou len 6,6 %.

Ako ďalej vyplýva z prieskumu Ineko, vláda by mala v reakcii na krízu predovšetkým spustiť reformy, ktoré by zjednodušili administratívu a obmedzili výnimky v odvodovom systéme, spružnili trh práce, zlepšili vynútiteľnosť práva a zvýšili transparentnosť pri verejnom obstarávaní. „Reformným opatreniam dali ekonómovia celkovo 58,3-percentnú váhu. Vláda by podľa nich mala tiež podporiť ekonomiku znížením daní a najmä odvodov a znížiť deficit verejných financií najmä úsporami vo výdavkoch vrátane znižovania výdavkov na mzdy,“ konštatuje inštitút. Ekonómovia čiastočne podporujú aj myšlienku zvýšenia výdavkov, a to najmä rýchlejším čerpaním eurofondov a rýchlejšou výstavbou diaľnic cez klasické verejné obstarávanie. Naopak odmietajú nové kolo šrotovného, zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera, či zvyšovanie dotácií sociálnym podnikom.