Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska by mal podľa odhadov analytikov ekonomického združenia MESA 10 za celý uplynulý rok medziročne vzrásť o 2,9 %. Národná banka Slovenska (NBS) ráta vo svojich prognózach s rastom slovenskej ekonomiky na úrovni 2,8 až 3,2 %, Ministerstvo financií SR kalkuluje s číslom 3,3 %.

V ďalších dvoch rokoch ráta MESA 10 so zvýšením dynamiky rastu slovenského HDP. V roku 2002 by sa mal HDP zvýšiť o 4 %, v roku 2003 o 4,4 %. Infláciu za rok 2001 odhaduje MESA 10 na úrovni 7,3 %, jej dynamika by sa mala v ďalších rokoch spomaliť, v budúcom roku na 6 %, v roku 2003 na 6,7 %. Reálna mzda by tak mala podľa analytikov MESA 10 vzrásť za rok 2001 o 0,5 %, v roku 2002 o 3,1 % a v nasledujúcom o 0,1 %. Rovnako klesajúci trend by mal vykazovať aj schodok obchodnej bilancie. MESA 10 predpokladá, že v roku 2002 sa priblíži k 1,8 mld. USD a v nasledujúcom roku klesne na 1,5 mld. USD. Podobným smerom by sa mal vyvíjať aj celkový schodok na bežnom účte platobnej bilancie.

Naopak s výrazným nárastom by mala slovenská platobná bilancia podľa analytikov MESA 10 v budúcom roku rátať v položke priame zahraničné investície. Ich objem by mal dosiahnuť až 5 mld. USD, čo súvisí s predajom Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Verejné financie, ktorých vývoj považujú analytici MESA 10 za nebezpečnú hrozbu pre celkovú makroekonomickú rovnováhu, by mali v budúcom roku skončiť v mínuse približne 48 mld. Sk. Vo svojich prognózach na budúci rok vychádza MESA 10 z priemerného kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru na úrovni 48 SKK/USD a voči euru 43,5 SKK/EUR.

Jeden z členov MESA 10 Marek Jakoby považuje z hľadiska vývoja zahraničného obchodu SR za nebezpečné riziko výraznú koncentráciu exportu len v niekoľkých významných podnikoch, ktoré slovenský vývoz poháňajú. „Vysoké deficity obchodných bilancií vykazujú aj v ostatných krajinách V4, v Českej republike a v Maďarsku ich však dokážu úspešne vykrývať pomerne vysoké prebytky bilancií služieb,“ povedal M. Jakoby. Podľa neho reštrukturalizácia týchto ekonomík výrazne pokročila a Slovensko by malo v tejto oblasti využiť svoje rezervy, najmä z hľadiska možností, ktoré ponúka cestovný ruch.

Podľa M. Jakobyho je tiež v ostatných krajinách V4 priaznivejšia štruktúra krytia deficitu bežného účtu prostredníctvom priamych zahraničných investícií a portfóliových investícií, čiže nedlhovým financovaním. „Na Slovensku rastie krytie tohto deficitu prostredníctvom krátkodobého kapitálu. Ak zoberieme do úvahy, že väčšina zahraničných investícií v roku 2001 bola na Slovensku na rozdiel od ostatných krajín V4 spojená s jednorazovými privatizačnými transakciami, vzniká oprávnená obava, že Slovensko sa v prípade odkladov plánovaných privatizácií môže ocitnúť pred vážnou hrozbou menovej krízy,“ uzavrel M. Jakoby.