• Podľa odhadov NBS môže krízu likvidity v ďalších mesiacoch vystriedať kríza solventnosti.
• Podľa guvernéra centrálnej banky Petra Kažimíra sa mnoho firiem môže dostať do situácie preúverovania.

Aktuálne sa nachádzame v porovnaní s minulosťou v bezprecedentnej situácii. Ako by ste túto krízu opísali vy?

Ako neopakovateľnú. Pre všetkých z nás je niečím nová. Evidentne prechádzame rôznymi fázami. Aktuálnu by som nazval fázou únavy. Odráža sa v spoločenskej nálade a aj v istom druhu napätia. Je to zrejme prirodzený strach z neznáma. Pre túto krízu sú totiž typické obrovské neistoty. Všetci chápeme, že problém je medicínsky a až do momentu, keď sa medicínsky vyrieši, nebudeme schopní nájsť definitívne odpovede, ako napraviť ekonomiku.

Neistý je aj vývoj v druhej vlne. Vláda už prijala prvé razantnejšie opatrenia. Budú mať zásadnejšie dosahy na ekonomiku?

Za protipandemické opatrenia zodpovedajú konkrétni ľudia, je to ich kompetencia a šálka kávy. V našej predikcii, ktorú sme pred pár dňami zverejnili, už počítame s druhou vlnou. To, čo bolo zatiaľ prijaté a zverejnené, zodpovedá miernym opatreniam. Aj keď tieto opatrenia neodstavujú ekonomiku úplne na druhú koľaj, zasahujú isté sektory veľmi výrazne. Možno aj z toho vzniká únava a bublanie v pohári. Týkajú sa totiž tisícov ľudí a domácností, ktoré v najbližších týždňoch a mesiacoch budú opakovane vystavení nedostatku príjmu. Z toho vyplýva úplne prirodzená žiadosť o pomoc.

Vy ste aj vyzývali štát na intenzívnejšiu pomoc. Aj intenzívnejšiu ako na jar?

Určite áno. Treba povedať, že z hľadiska pestrosti ponuky, objemu a rýchlosti určite nepatríme k tým najlepším v EÚ. Možno to nepotvrdzujú celkové čísla ekonomického rastu za druhý štvrťrok, no je to dobre vidieť na deficite. Podľa našich odhadov by mal byť paradoxne výrazne lepší, ako predpovedala vláda. A to aj vďaka tomu, že celková pomoc jednotlivým sektorom ekonomiky bola menšia, ako bola pôvodne proklamovaná.

Podľa mnohých vyjadrení sme mohli pomáhať rýchlejšie a lepšie, ak by sme mali v lepšom stave verejné financie. Ako vnímate tento argument vzhľadom na vašu aktuálnu, ale aj predchádzajúcu pozíciu?

S božským pokojom to nekomentujem. Rozumiem a budem rozumieť jazyku a motiváciám politikov. Teraz je kľúčová akcieschopnosť. Nevidím žiadne obmedzenia štátu v oblasti dostupnosti financovania a jeho dôveryhodnosti v očiach investorov. Na Slovensku hráme takú hru – inak sú veci vnímané doma a inak vonku. Pre medzinárodné financie je dôležitý pohľad práve zvonka. A v tomto smere bolo Slovensko vždy vnímané ako disciplinovaná krajina. To nám pomáhalo a pomáha.

Dá sa aj na základe vašich posledných odhadov povedať, že vidíte v tejto kríze svetlo na konci tunela?

Svetlo držia v rukách všetci tí, ktorí pracujú na vynájdení vakcíny proti COVID-19. Keď sa z komplikovaných ekonomických tém dostaneme späť na zem, zistíme, že dnes je kľúčové zvládnuť pandémiu medicínsky. Tam sa to začalo a tam sa to musí skončiť.

Ako pravdepodobný scenár aktuálne vidíte priebeh krízy podľa písmena V. Je to však už jasný scenár?

Jasnejší ako začiatkom leta. No ešte sme sa nevyhli vývoju podľa dvojitého V. Máme skúsenosti z profilu krízy v roku 2009, ktorá sa skončila práve ako W. Do veľkej miery to bude ovplyvnené hĺbkou a intenzitou druhej vlny. Je však pravda, že pozitívnym prekvapením bola ekonomická aktivita v rámci lockdownu, lepšie výsledky zahraničného obchodu, prekvapením je aj domáca spotreba. Pri nej priznávame verejne, že úplne nerozumieme dôvodom, prečo Slováci reagujú inak ako ostatné krajiny Európy.

Ani miera úspor domácností sa zásadne nezmenila.

Ani tá. Ukazuje, že reakcia ľudí na Slovensku je iná nielen ako v Európe, ale odlišuje sa dokonca aj v rámci regiónu. Na jednej strane je to pozitívne pre rast, na druhej strane to vytvára isté otázniky: prečo je to tak? Nie je v tom nejaký problém? A ďalej, aké riziká to so sebou nesie.

Predstavuje to riziko práve pre obdobie, keď odznejú podporné opatrenia?

Racionálny Homo sapiens sa správa zodpovedne v období, keď nepozná rozuzlenie príbehu. Naše správanie v druhom štvrťroku to však nepotvrdilo. Za bežných okolností je totiž zvyšovanie úspor prejavom opatrnosti. U nás na Slovensku sa tento jav nedostavil tak ako inde. A to v sebe nesie istú mieru rizika.

Ako NBS ste v predikcii spomínali isté opatrenia, ktoré v tomto období ekonomike pomohli. Konkrétne?

U nás doma to boli opatrenia prijímané na trhu práce. Kurzarbeit – tento nástroj fungoval. Pôsobil ako akési anestetikum a pomohol demotivovať zamestnávateľov, aby bezhlavo prepúšťali. To je vidieť na číslach nezamestnanosti. No treba si uvedomiť, že je tam istá miera zotrvačnosti. Preto sme trocha skeptickejší v pohľade na najbližšie mesiace. Odhadujeme, že naďalej budeme strácať pracovné miesta. Prišli sme už o 45-tisíc a do konca budúceho roka ešte stratíme ďalších 40-tisíc. Potom by sa mala situácia vrátiť späť.

A mimo trhu práce?

Veľmi vydareným opatrením bol odklad splátok úverov, ale tiež daní a odvodov. Tie pomáhali opäť domácej spotrebe, dávali ľuďom väčšiu odvahu. ECB urobila dôležité kroky v úvode krízy. Naštartovanie špeciálneho pandemického programu viedlo k zabezpečeniu likvidity pre komerčné banky a dostupného financovania pre štáty. Slovensko je najlepším príkladom toho, ako krajiny benefitovali z pandemického programu. Rizikové prirážky na naše dlhopisy najprv vyskočili, a potom najviac poklesli vďaka intervenciám centrálnych bánk. Môžeme sa priznať k tomu, že celé mesiace nakupujeme náš dlh, ako aj naši partneri nakupujú dlhopisy iných krajín.

V akých objemoch bola aktívna NBS pri vykupovaní nášho štátneho dlhu?

Hovoríme o miliardách. V zásade kopírujeme náš kapitálový kľúč a sme presvedčení, že naša prítomnosť na sekundárnych finančných trhoch mala a má svoj význam. A to pre pocit bezpečia všetkých, ktorí potrebujú dlhopisy predávať.

Zapájali sa naše komerčné banky do pandemických refinančných operácií?

Veľmi nás potešilo, že aj slovenské komerčné banky a ich matky si všimli tieto programy. Nemôžem povedať presné čísla, ale záujem bol niekoľkonásobne vyšší ako v minulosti. Tieto prostriedky na Slovensku pomáhajú našim bankám, a tým pomáhajú našim podnikom a ľuďom. Pandemické programy sú pre všetkých a aj my sme skvelým príkladom, že z nich máme úžitok.

Späť k trhu práce. Neboli by straty pracovných miest nižšie, ak by bola reakcia rýchlejšia a priamočiarejšia?

Našou úlohou nie je známkovať ani mudrovať. Na takúto situáciu sa totiž nedá pripraviť. Stále však platí pravidlo, že v rámci nej treba potláčať snahu po dokonalosti a adresnosti. Na Slovensku sa desiatky rokov vedie debata o primeranej úlohe štátu a teraz došlo k situácii, keď má štát naozaj nezastupiteľnú úlohu. Tí, ktorí ho riadia, nemôžu zlyhať. To by spôsobilo totálnu nedôveru občanov. Všetky pravidlá, aj rozpočtové, sú vypnuté. Všetci ekonómovia odporúčajú, aby sa stimulovalo. Nikto, ani z ľudí, ani z podnikateľov, nechce byť dobrovoľne na krku štátu a prijímať sociálne podpory. No potrebujú pomocnú ruku, keď sa nevedia pohnúť ďalej, a nie je to ani ich chyba. Nedostali sa do takejto situácie v dôsledku svojej nezodpovednosti, ale pre globálnu nákazu.

Jedno z dôležitých opatrení bol odklad splátok úverov. Vy ste začali mesačne vyhodnocovať, koľko ľudí bude mať problém splácať ich po konci úľav. Toto číslo stúplo z deväť na 12 percent. Je to veľa alebo málo?

Prepáčte nám tento jazyk, ale my to opatrne nazývame nie negatívnym prekvapením. Sú to zatiaľ čísla z dvoch prieskumov. Opäť platí, že výsledky po druhom štvrťroku a atmosféra z leta sú prekvapením. Obrovskou neistotou je, ako bude vyzerať druhá vlna. No situáciu, ako ju vidíme teraz, by mal bankový sektor zvládnuť. Na druhej strane stále hovoríme o tisícoch domácností a ich životných situáciách. Takže aj keď bude číslo nízke, bude so sebou niesť pre mnohých obrovské škody a problémy. No očakávali sme, že tieto čísla budú vyššie.

Inou kategóriou sú podnikové úvery. Tam nehrozia problémy pri ich poskytovaní zo strany bánk?

Banky sú veľmi aktívne, hoci sprísnili svoje štandardy. Dokonca nad úroveň toho, čo stanovujeme my v rámci makroprudenciálnej politiky. V reálnom živote vidíme, že je financovanie pri mnohých firmách plynulé. No keďže tu máme malý problém so štátnymi garanciami, treba uznať, že úverov by mohlo byť poskytnutých ešte viac, ak by garančná schéma plne fungovala, ale ona nefunguje. Nie je to hanba, aj vo väčšine iných krajín majú takéto ťažkosti. Tu platí, že si treba opäť sadnúť za rokovací stôl. Bolo by dobré mať ju funkčnú do konca roka.

Prečo práve vtedy?

Lebo očakávame problémy, ktoré prinesie druhá vlna. Dnes požičiavajú banky na základe čísel z rokov, keď sa nám darilo. Všetci tušíme, že auditované výsledky za rok 2020 budú horšie. Aj prístup k financovaniu sa môže skomplikovať. Preto potrebujeme mať funkčné schémy, do ktorých budú vstupovať aj štátne garancie. Treba sa zamyslieť aj nad fungovaním ekvitných fondov a ďalších spôsobov dopĺňania kapitálu. Podľa našich odhadov môže krízu likvidity v ďalších mesiacoch vystriedať kríza solventnosti. Mnoho firiem sa môže dostať do situácie preúverovania. Vtedy nemusí stačiť ani štátna garancia. Firmy už nemusia byť dôveryhodné v medzinárodných dodávateľských vzťahoch. V najbližších štvrťrokoch predpokladáme, že budú potrebovať dodatočný kapitál. To bola slabá stránka nášho hospodárstva aj v minulosti.

To by bolo treba riešiť a malo by sa to riešiť…

Je tu priestor na inovatívne formy financovania, na ktoré sme sa v rezorte financií pripravovali roky. Je tu Slovenský investičný holding, Slovenská záručná a rozvojová banka, mohla by byť na to nasmerovaná časť zdrojov z plánu obnovy. Inštitúcie by však k tomu mali mať inovatívny prístup. V praxi totiž bude potrebné rozhodovať, do ktorých spoločností vstúpiť a do ktorých nie. Jednou z možností by mohli byť konvertibilné záruky, ktoré by sa mohli premeniť na kapitálový vstup. To sú náročné schémy, ktoré môžu mať aj politickú reakciu. Znamenalo by to totiž istú formu vstupu štátu do oblastí, kde v minulosti nebol prítomný.

Napriek kríze sme v druhom kvartáli videli rast hypoték aj cien nehnuteľností.

Áno, stále funguje dopytový šok, najmä vo veľkých mestách ako Bratislava.

No veľmi voľne povedané, je podľa vás normálne, že ľudia v čase krízy kupujú nehnuteľnosti a financujú ich cez hypotéky?

Odhadujeme, že rast cien nehnuteľností sa spomalí. Nevidíme ani realitnú bublinu. Vývoj v rámci Slovenska je nerovnomerný a stav v Bratislave spôsobil chronický nedostatok nehnuteľností na bývanie.

Cez fond obnovy majú na Slovensko prísť miliardy eur na reformy. Pri našich reformných potrebách ide podľa vás o zásadnú sumu alebo skôr o dobrú štartovaciu pozíciu?

Je to príležitosť. Chápem, čo chcete povedať, ak hovoríte o peniazoch na reformy. No tak to nie je. Sú to peniaze za reformy. Idú zo zdrojov, ktoré si požičia Európska komisia za všetkých a všetci ich neskôr splatíme, toto nebude obed zadarmo. Aj vďaka nim však môže byť život v našej krajine trocha lepší. Na rozdiel od obyčajného čerpania peňazí sú v tomto prípade podmienkou isté reformy. Slovensko má chronicky známy zoznam nedostatkov, ktoré nám pravidelne vyčítala aj Európska komisia.

Plán obnovy to aj veľmi reflektuje. Takže to je správne?

Tak to aj má byť. Nemusíme vymýšľať koleso. Máme problémy, ktoré sú v mnohých prípadoch spoločné s inými krajinami. Sú tu isté odporúčania, ako ich riešiť, aj najlepšie príklady, ako k nim pristúpili iné štáty. Za NBS sme zverejnili oblasti, ktoré považujeme za najdôležitejšie. Aj v minulosti však bola u nás problémom realizácia zmien v praxi, to je často aj o kvalite verejných inštitúcií. Teda o schopnosti prilákať, zamestnať a udržať najschopnejších ľudí. Aj na to sa v jednom bode našich odporúčaní sústreďujeme.

Áno, spomínate, že treba posilniť túto zložku štátu.

Hovoríme o tom aj s kolegami z bankovej rady, z ktorých väčšina pracovala nejaký čas na ministerstve financií. Zo skúseností z tohto ministerstva vieme, že sa to dá. Podľa mňa je ministerstvo financií dobrým príkladom vysokej kvality v rámci štátnej správy.

Vzdelávanie asi bude prioritou. Označili ste ho tak aj vy. Na to budú asi potrebné zdroje, napríklad pri budovaní škôlok, kde sa to všetko začína.

Najzaostalejšia v infraštruktúre je Bratislava, ktorá bola vylúčená z čerpania EÚ fondov a z verejných zdrojov nikdy nedostala dostatok peňazí. Všeobecne sú však zmeny v školstve behom na dlhú trať a kľúčové je zvýšiť atraktivitu povolania. Treba dostať do systému dynamických ľudí. Preto by nemal prevládnuť akýsi odborársky prístup, že treba pridať všetkým rovnako.

Predpokladáte, že bude možné peniaze využiť aj na platy?

To je otázne. Na to sme zatiaľ nedostali jasnú odpoveď. Doterajšie stanovisko bolo, že minimálne alebo vôbec. Uvidíme, ako dopadnú vyjednávania. Ak by som mal hovoriť za ECB, tu sme kritickí k pomalosti. Sme radi, že v júli sa na samite hlavy štátov dohodli na pláne obnovy Next Generation EU. Je to obrovská a pozitívna zmena paradigmy. To, čo nasledovalo potom, je už príklad starej eurobyrokratickej podoby, kde sa aj tento program stáva korisťou euroúradníkov a politiky. Všetko veľmi dlho trvá a okolo spustenia samotnej implementácie ostáva veľa nejasností.

Inflácia v eurozóne je v negatívnom pásme a aj odhady ECB sú, že tam zostane až do konca roka. Čo s tým bude ECB robiť?

V prípade inflácie v eurozóne je pravdepodobné, že sa situácia tento rok už zásadne nezlepší. Vnímame to však tak, že sa treba pozerať na strednodobý horizont. Nežijeme len v spotovom (tu a teraz) svete, kde sa sústredíme na daný okamih. Očakávame, že stav nízkej inflácie až deflácie nebude permanentný, ale len dočasný. A že logicky spolu s oživením ekonomiky sa vráti na vyššie úrovne.

Čiže sa spoliehate len na oživenie?

Naďalej platí, že inflácia nie je tam, kde by sme ju chceli mať. Tiež platí, že urobíme všetko pre to, aby sme ju dostali na želané úrovne. ECB sleduje vývoj pandémie, máme celý dlhý zoznam nástrojov, ku ktorým sa pravidelne vraciame a kalibrujeme ich nanovo. Či sú to negatívne sadzby alebo refinančné operácie. Sme pripravení tento mix upravovať tak, ako si to situácia vyžiada. Súčasťou týchto nástrojov je aj transparentná komunikácia, o ktorú sa ECB snaží. Zároveň prechádzame veľkou revíziou, ktorá sa trochu spomalila v dôsledku COVID-19. Asi ste si však všimli, že začali veľké diskusie s akademikmi, vonkajším prostredím. Vyhodnocujeme vývoj za posledných 10 rokov, ktorý bol z hľadiska menovej politiky veľmi vzrušujúci, a výsledky predstavíme na budúci rok.

Vývoj v uplynulej dekáde bol pomerne progresívny.

Veľmi progresívny. Rozhodne to nebola a nie je nuda. Žijeme v časoch, keď nestačia iba razantné zásahy v oblasti monetárnej politiky. Tie by sa mali zrkadliť aj v oblasti fiškálnej politiky. Ako bývalý minister financií som presvedčený, že sa nám neustále odhaľuje slabosť monetárnej únie v tom, že nemáme jasne dobudovanú jej architektúru. Chýba nám fiškálna únia a nástroje fiškálnej intervencie z centra. Aj v tejto konkrétnej kríze veľa štátov významne intervenovalo. Napríklad Nemecko, ktoré sa so svojím dlhom vrátilo o pár rokov späť. No má to svoju cenu, lebo zvýšenie dlhu je obrovský stimul.

Nemci sa však rýchlo plánujú vrátiť na predchádzajúce úrovne.

To je logické a takúto úlohu si musí dať každá vláda. Keď bude vyriešený medicínsky problém a slávnostne prestrihneme pásku plánu obnovy, príde aj menej príjemná časť vyúčtovania. Toto všetko bude treba zaplatiť.