Ku koncu marca pôsobilo na slovenskom trhu 23 bankových domov. Podiel zahraničných zdrojov na ich základnom kapitáli predstavoval 41 %, k čomu výrazne prispel vstup významných zahraničných investorov do slovenských bánk v uplynulom období. Priemerná kapitálová primeranosť sektora predstavovala 12,5 %. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Mariána Juska pokračujú v súčasnosti v slovenskom bankovom sektore pozitívne trendy, ktoré sa začali prejavovať už v posledných mesiacoch minulého roka.
Od priemeru kapitálovej primeranosti sa výrazne odchyľuje Devín banka, ktorá naďalej vykazuje záporný kapitál pre výpočet tohto ukazovateľa. Podľa platnej legislatívy musí kapitálová primeranosť banky pôsobiacej v SR predstavovať minimálne 8 %. V prípade schválenia novely zákona o bankách, ktorej účinnosť sa predpokladá od 1. júla, bude mať NBS povinnosť odobrať banke licenciu na činnosť v prípade poklesu kapitálovej primeranosti pod 2 %. Šéf slovenskej centrálnej banky v pondelok potvrdil, že NBS monitoruje dianie v Devín banke intenzívnejšie a v súčasnosti čaká na avizovanú žiadosť prípadného investora, ktorým by mal byť podľa známych informácií subjekt z Japonska.
„Devín banka má v súčasnosti už povolenie NBS na navýšenie základného imania, žiadosť od potenciálneho investora sme však stále nedostali,“ uviedol guvernér. Jusko tiež dodal, že ak pripravenú novelu zákona o bankách parlament schváli, prijatý zákon „bude platiť pre všetkých rovnako“.
Jusko na stretnutí s novinármi zdôraznil tiež zlepšujúcu sa štruktúru aktív a pasív väčšiny slovenských bánk a celkovú ziskovosť sektora. V uplynulom roku predstavoval čistý zisk bánk 4,5 mld. Sk. Bilančná suma sektora sa v prvom štvrťroku zvýšila o 28 mld. Sk na aktuálnych 875 mld. Sk. Jusko ocenil najmä zníženie absolútneho objemu klasifikovaných úverov v ekonomike na súčasných 53,4 mld. Sk. Ich podiel na celkovom úverovom portfóliu sektora sa síce ku koncu štvrťroka percentuálne zvýšil, súviselo to však s poklesom celkového objemu úverov v dôsledku výmeny zlých úverov v troch slovenských bankách za reštrukturalizačné dlhopisy.
Priemerná denná sterilizačná pozícia NBS voči bankovému sektoru sa v apríli zvýšila v porovnaní s minuloročným decembrom o 15,2 mld. Sk na 69,8 mld. Sk. Ťažisko sterilizačných operácií NBS spočívalo vo využívaní štandardných dvojtýždňových repotendrov pri aktuálnej sadzbe 7,75 % p.a. Podľa Juska využívali obchodné banky jednodňové operácie NBS len v malej miere za účelom vyrovnania krátkodobých výkyvov likvidity.