V spravodajskej relácii BBC dodal, že súčasný výmenný kurz sa javí ako reálna prekážka pri vstupe do EMÚ.

Podľa guvernéra BoE by mala byť hodnota libry podstatne nižšia v porovnaní s terajšou hladinou, ktorá je zhruba v relácii 3,15-3,20 DM/GBP, ak sa má stať súčasťou eurozóny. Vzápätí po britských parlamentných voľbách poklesla libra vo väzbe na dolár na 15-ročné minimum, čo bolo spojené s očakávaniami, že vláda Tonyho Blaira čoskoro vypíše referendum o britskej prítomnosti v eurozóne.

Edward George však upozornil na to, že existuje iba veľmi malá šanca na zníženie hodnoty libry zo strany Bank of England bez rizika zvýšenia inflačných tlakov.

Tieto slová sú značne aktuálne, pretože najnovšie inflačné dáta vo Veľkej Británii dosiahli dvojročné maximum, čo sa pripisuje najmä zvýšeným cenám potravín.

Národný štatistický úrad – ONS uviedol, že inflácia sa v máji na medziročnej báze zvýšila o 2,4%, v porovnaní s aprílom došlo k zvýšeniu tohto ukazovateľa o 0,8%. Hoci sú medziročné hodnoty ešte stále pod limitom stanoveným Bank of England, to znamená pod 2,5%, je evidentné, že BoE v tejto situácii nezníži základnú úrokovú sadzbu, ktorá je momentálne na úrovni 5,25%.

Určitým paradoxom je, že napriek zvýšeniu cien zostáva spotrebiteľský dopyt v Británii na vzostupnej línii. Podľa analytikov bude mierny rast inflácie v Británii evidentný aj počas tohto mesiaca.

Určité riziko spôsobené inflačným tlakom ešte viac odrádza britských ekonómov a bankárov od prípadného znehodnotenia libry, čo by síce podporilo britský export, ale v tom istom čase by sa stali importované výrobky drahšie.

Guvernér BoE navyše varuje, že pokles libry zvýši ešte viac inflačné tlaky a prinúti Bank of England, aby upravila smerom nahor základnú úrokovú sadzby, čím sa zvýši rozdiel (v úrokových sadzbách) medzi Veľkou Britániou a eurozónou. Vstup do „dvanástky“ by sa pri tomto vývoji ešte viac skomplikoval.

Edward George vidí východisko z tejto dilemy v tom, že dôjde k posilneniu eura voči doláru, čo by na druhej strane umožnilo, aby libra oslabila voči euru, no zároveň si zachovala silnú pozíciu voči doláru. V tomto kontexte si však ani George nie je istý, kedy dôjde k „ozdraveniu“ euromeny, respektíve k zodpovedaniu otázky, prečo je euro slabé, hoci ekonomické fundamenty eurozóny sú stále na slušnej úrovni.

Aj z tohto dôvodu sa za zjednodušujúce označujú tie názory, ktoré pripúšťajú model zníženia úrokovej sadzby, čo spôsobí uvoľnenie výmenného kurzu.

Tento model je podľa guvernéra BoE prinajmenšom v krátkodobom časovom horizonte neakceptovateľný.

Ešte podstatnejšie však je, že súčasťou piatich takzvaných „eurotestov“, ktoré už dávnejšie sformuloval minister financií Gordon Brown, nie je problematika výmenného kurzu britskej libry, a to aj napriek názoru odborníkov, že práve od výmenného kurzu závisí splnenie meritórnej časti uvedených „eurotestov“. Pripomeňme, že v rámci nich sa má rozhodnúť, či vstup do eurozóny bude prínosom pre vytváranie nových pracovných príležitostí v Británii, či sa spružní britský trh práce, či sa posilnia investičné aktivity, a či bude výhodou pre londýnske a svetové finančné centrum – City, ako aj pre celkovú kompatibilnosť ekonomických cyklov.

Značne depresívne však pôsobí hodnotenie guvernéra BoE Sira Edwarda Georgea, ktorý uviedol, že Británia prijala správne rozhodnutie, ak neakceptovala euro v čase jeho zavedenia, pretože britská ekonomika v tomto období dosahovala vyššie tempá ekonomického rastu ako ostatné krajiny eurozóny.

Aj vzhľadom na takéto hodnotenia a konštatovania sa guvernér Bank of England Sir Edward George označuje za „mierneho europesimistu“…