Grécko v pondelok oficiálne vystupuje z medzinárodného záchranného programu. Po ôsmich rokoch prísnych úsporných opatrení, ku ktorým Atény pristúpili výmenou za rozsiahlu finančnú pomoc, sa grécka ekonomika zmenšila zhruba o štvrtinu. Vážnou hrozbou pre krajinu zostáva jej obrovský verejný dlh.

Grécko v súčasnosti dlhuje celkovo 322 mld. eur, čo sa rovná viac ako 180 percentám jeho hrubého domáceho produktu (HDP). Z toho 256,6 mld. eur Atény dlhujú krajinám eurozóny a 32,1 mld. eur Medzinárodnému menovému fondu (MMF). V roku 2012 Atény dlh znížili o 107 mld. eur prostredníctvom nútenej reštrukturalizácie záväzkov voči súkromným veriteľom.

Ukončenie tretieho programu krízovej pomoci znamená, že Grécko už od medzinárodných veriteľov nebude čerpať ďalšie financie. Plnenie cieľov v oblasti ozdravovania verejných financií budú každý štvrťrok vyhodnocovať experti veriteľských inštitúcií, kým sa do roku 2060 núdzové úvery úplne nesplatia. Zostávajúce krajiny 19-člennej eurozóny poskytli Grécku hotovosť na krytie finančných potrieb v horizonte 22 mesiacov a súhlasili tiež s výrazným zmiernením podmienok splácania dlhu. Atény ale musia obstáť v kvartálnych hodnoteniach, aby sa úľavy po skončení prechodného obdobia aktivovali.

Časť odborníkov tvrdí, že najlepšou cestou, ako Grécku pomôcť, by bolo čiastočné odpísanie dlhu. MMF konštatuje, že ak sa časť gréckeho dlhu neodpíše, začne opäť rásť a stane sa nekontrolovateľným. Od Grécka sa očakáva, že do roku 2023 bude vykazovať prebytky primárneho rozpočtu na úrovni 3,5 percenta HDP a potom vo výške 2,2 percenta HDP. Avšak MMF poznamenal, že v minulosti sa to podarilo dosiahnuť veľmi malému počtu krajín.