Grécko nečakane ostro zaútočilo na inšpektorov Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF) pre ich údajné snahy „pliesť sa do vnútropolitických otázok“ krajiny. „Máme potreby, ale máme aj svoje hranice. A s nikým nevyjednávame za hranicami našej hrdosti,“ vyhlásil ešte na piatkovej tlačovej konferencii hovorca vlády Giorgos Petalotis. „Prijímame príkazy jedine od gréckeho ľudu,“ tlmočil stanovisko gréckeho kabinetu. Ide pritom o prvý prípad, keď sa Atény otvorene ohradili voči praktikám EÚ a MMF, odkedy od nich Grécko dostalo mnohomiliardovú pôžičku. Petalotisove komentáre vyvolali v celoštátnych médiách rozporuplné reakcie, hovorca ich však odmietol stiahnuť. Premiér Geórgios Papandréou neskôr v sobotu podľa vlastných slov vyjadril námietky voči správaniu sa inšpektorov aj šéfovi MMF Dominiqueovi Straussovi-Kahnovi počas vzájomného telefonického rozhovoru.

Zástupcovia Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF) schválili pre Grécko novú úverovú tranžu v objeme 15 mld. eur, ale krajinu vyzvali, aby urýchlila reformy. Inšpektori EÚ a MMF v piatok uviedli, že Atény potrebujú rýchlejšie štrukturálne reformy, napríklad v oblasti správy daní a sektoru zdravotníctva. „Program Grécka je na dobrej ceste, ale nezostane na nej bez významného a rozsiahleho zrýchlenia reforiem,“ povedal šéf misie MMF Poul Thomsen. Šéf misie fondu zároveň v piatok obvinil grécku vládu, že ustupuje privilegovaným záujmovým skupinám, ktoré odmietajú liberalizáciu pracovného trhu v regulovaných profesiách. Privilégiá, za ktoré sa ukrývajú niektoré profesie, akými sú napríklad automobiloví dopravcova alebo lekárnici, predstavujú pre zvyšok spoločnosti veľké bremeno, povedal Thomsen.

Grécka ekonomika sa začiatkom minulého roku v dôsledku rastúceho rozpočtového deficitu dostala na pokraj bankrotu a museli ju rozsiahlymi úvermi zachraňovať MMF a členské krajiny eurozóny. Celková hodnota úverov, ktoré schválili Grécku medzinárodní veritelia v máji, predstavuje 110 mld. eur.