Grécko nedostane žiadnu ďalšiu finančnú pomoc, ak nebude plniť podmienky mimoriadneho úverového programu, na ktorom sa dohodlo s EÚ a Medzinárodným menovým fondom (MMF). Vyhlásil to člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky ECB Jens Weidmann. V rozhovore pre Süddeutsche Zeitung ďalej povedal, že odchod z eurozóny by mal väčšie dopady na samotné Grécko ako na ostatných členov bloku. „Následky odchodu z eurozóny pre Grécko by boli oveľa väčšie, než by jeho odchod vplýval na ostatných členov“, povedal Weidmann, ktorý je zároveň guvernérom nemeckej centrálnej banky.

Politické strany v Grécku sa pokúšajú o vytvorenie novej vlády a krajine hrozí, že ak nepresadí ďalšie úsporné opatrenia a reformy, stratí prístup k záchranným úverom. Zástupcovia troch najväčších gréckych parlamentných strán sa v nedeľu stretávajú s prezidentom Károlosom Papoúliasom, ktorý sa ich snaží poslednýkrát presvedčiť, aby zostavili vládu. Papoúlias dúfa, že všetky tri subjekty vytvoria „vládu národnej jednoty“. Ak sa im to nepodarí, v hre sú ďalšie predčasné voľby. Tie by podľa posledných prieskumov vyhrali radikáli, ktorí nesúhlasia so škrtmi vo verejných výdavkoch nariadených Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ). Reformy sú pritom pre Grécko podmienkou na čerpanie záchranných pôžičiek, bez ktorých by zadlžená krajina pravdepodobne zbankrotovala, prípadne vystúpila z eurozóny a vrátila sa k drachme. Tohto scenára sa však obávajú tak v Bruseli, ako aj na finančných trhoch.