Grécka vláda chce v najbližšom možnom čase zásadne zmodernizovať silne zadĺžený dôchodkový systém, ktorý funguje na priebežnom financovaní („pay-as-you-go“).

Prvým krokom má byť uvoľnenie zdrojov vo výške 9,6 miliardy eur na saturovania najväčšieho štátneho penzijného fondu – IKA.

Socialistický vládny kabinet musí predložiť návrhy na reformu dôchodkového zabezpečenia Európskej komisii do sepetembra tohto roka, čo vychádza zo záväzkov v rámci paktu, ktorý schválili všetci zástupcovia dvanástich štátov eurozóny.

Refinančná schéma pre IKA však zrejme vyvolá problémy, pretože ráta so sekuritizáciou – získaním zdrojov na základe emisie vládnych dlhopisov, aby sa bolo možné vyhnúť ďalšiemu zvýšeniu rozpočtového deficitu.

Grécko už využilo model sekuritizácie a získalo zdroje v ekvivalente 4,4% z hrubého domáceho produktu a takýto druh transakcie vykazuje najvyšší percentuálny podiel v pomere k HDP v rámci celej eurozóny.

Minister financií Nikos Christodoulakis je však pod tlakom aj z druhej strany – odborová federácia, ktorú ovládajú socialisti – GSEE bude akceptovať iba takú podobu dôchodkovej reformy, ktorá zamedzí zvýšeniu penzijných odvodov a úpravu hranice dôchodkového veku.

Ak sa nedodržia tieto dve požiadavky, hrozí GSEE varovnými štrajkami.

Už pred rokom zmarili odbory plány, ktoré rátali so zvýšením hranice dôchodkového veku z 55 na 65 rokov, zablokovala nárast odvodov do dôchodkových fondov a bola tiež proti tomu, aby sa v rámci konsolidácie zhruba 300 menších penzijných fondov dostalo pod správu profesionálnych riadiacich štruktúr.

Aj teraz odbory podmieňujú reštrukturalizáciu IKA, ktorá poskytuje dôchodky a dávky zdravotného poistenia približne dvom miliónom zamestnancov, zavedením doplnkovej penzijnej schémy s cieľom zlepšiť vyhliadky nového systému dôchodkového zabezpečenia.

Vláda navrhuje, aby sa IKA financovala zdrojmi zo štátneho rozpočtu na úrovni 1% z hrubého domáceho produktu a aby sa emitovali dlhopisy v celkovom objeme 4 miliárd eur.

Dôchodková reforma je najkritickejšou úlohou gréckej vlády, pretože terajší systém „pay-as-you-go“ vykazuje deficit vo výške 4,5% z HDP, ktorý sa financuje zo štátneho rozpočtu.

Bez radikálnej reformy by sa tento deficit mohol zvýšiť do roku 2030 až na neúnosnú hranicu 11% z hrubého domáceho produktu.

Na akútnosť efektívnej dôchodkovej reformy upozornil grécku vládu v najnovšej štúdii aj Medzinárodný menový fond.