Grécko, ktoré sa od 1. januára stalo dvanástym oficiálnym členom eurozóny, má atypickú ekonomiku, ktorá odráža sklon Grékov k „dobrému životu“. Informoval o tom štatistický úrad Európskej únie (EÚ) Eurostat. „Niekto by možno neočakával výrazný dopad na hospodárske výsledky eurozóny, ale Grécko sa vyznačuje špecifickými charakteristickými znakmi, ktoré ho odlišujú od ostatných 11 štátov eurozóny,“ uvádza sa v správe Eurostatu.

Kým Grécko je jednou z najrýchlejšie expandujúcich ekonomík eurozóny, HDP na obyvateľa v tejto 10,5-miliónovej krajine je stále o približne 32 % nižší v porovnaní s priemerom za celú EMÚ. Aj napriek tomu však patria Gréci medzi najväčších utrácačov peňazí v rámci bloku, pričom výdavky domácností predstavujú 72 % HDP, čo je o 16 percentuálnych bodov viac v porovnaní s priemerom eurozóny.

Stredozemná strava zahŕňajúca čerstvé ovocie a zeleninu je jedným z hlavných dôvodov, prečo je podiel výdavkov domácností na stravu vyšší (20 %) než je bežné v eurozóne ako celku (17 %). „Grécko vykazuje štruktúru spotreby domácností, ktorá je prevažne orientovaná na ‚dobrý život‘,“ uvádza Eurostat. Výdavky v reštauráciách, hoteloch a kaviarňach patria v Grécku medzi najvyššie spomedzi krajín EMÚ. Poľnohospodárstvo, obchod, doprava a komunikačné služby zohrávajú v krajine výraznejší význam než v iných štátoch.

Poľnohospodárstvo predstavuje takmer 9 % HDP oproti 4,8 % v Portugalsku, ktoré dosahuje druhú najvyššiu hodnotu v eurozóne. Priemeru v únii je na úrovni 2,8 %. Výroba predstavuje iba 15,7 % v porovnaní s priemernou úrovňou 23,3 % v EMÚ.