Výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu Horst Köhler vyjadril v New Yorku nádej, že svetová ekonomika smeruje k ozdraveniu. Musíme síce deklarovať skutočnosť, že globálna ekonomika je stále slabá, no v rámci opatrného optimizmu treba dodať, že smeruje k skutočnému ozdraveniu.

Napriek pokojnému priebehu rokovania fóra došlo aj k viacerým protestom, ktoré charakterizovali slogany ako „ľudské práva, a nie nenásytnosť korporácií“, „koniec kapitalizmu“, „zastavte rasizmus….“

Zhruba 2 700 účastníkov Svetového ekonomického fóra, medzi ktorými sú politici, ekonómovia, bankári, ale aj umelci, strážilo 5 000 policajtov a nad New Yorkom sústavne patrolovali policajné vrtuľníky.

Nedošlo k nijakým výraznejším prejavom násilia, podľa CNN však bolo počas víkendu zatknutých niekoľko desiatok demonštrantov.

Odpor proti fóru a jeho agende bol značne rôznorodý. Aktivisti požadovali zastavenie vojny v Afganistane, zrušenie finančnej pomoci pre Izrael, objavili sa aj požiadavky, aby sa protiteroristické operácie nerozšírili aj do Somálska a Iraku.

K faktom, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú Svetového ekonomického fóru treba dodať, že v Porto Alegre, na juhu Brazílie, sa zišlo 30 000 účastníkov alternatívneho Svetového sociálneho fóra, ktorí hľadajú „náhradné“ východiská pri boji s chudobou.

V New Yorku napriek – v porovnaní s minulosťou – nevýrazným protestom, dominovala reálna ekonomika.

Peruánsky prezident Alejandro Toledo apeloval na najvplyvnejšie osobnosti svetovej politiky a hospodárstva, aby zabránili kolapsu v Argentíne.

Chcem využiť svoju prítomnosť na tomto fóre a požiadať špičkových predstaviteľov medzinárodných finančných inštitúcií, zástupcov biznisu a hlavy štátov, aby neopustili Argentínu, povedal doslova Toledo a dodal: „musíme konať spoločne a spoločnými silami…“

Generálny tajomník Organizácie krajín vyvážajúcich ropu – OPEC Ali Rodriguez uviedol, že členské krajiny tohto zoskupenia ponechajú s najväčšou pravdepodobnosťou kvóty ťažby ropy na nezmenenej úrovni až do ich ďalšieho summitu, ktorý bude v marci.

Americký minister financií Paul O´Neill reagoval na pozitívne predpovede viacerých ekonómov konštatovaním, že perspektíva amerického hospodárstva je optimistická. O´Neill predpovedá reálne tempo rastu ekonomiky USA na úrovni 3-3,5%. Presne však nešpecifikoval, kedy má dôjsť k takémuto zásadnému obratu.

Vráťme sa ešte ku krajne problematickému vývoju v Argentíne. Verdikt Najvyššieho súdu, ktorý v piatok rozhodol o tom, že obmedzenie výberu hotovosti z komerčných bánk je protiústavné, vyvolalo ďalšiu politickú búrku.

Podľa prezidenta Eduarda Duhaldeho by masové výbery už zakrátko spôsobili kolaps celého bankového systému.

Vládna Perónistická strana však mieni podať na Najvyšší súd ústavnú žalobu. Duhalde označil jeho rozhodnutie za politicky motivované a sudcov za „totálne zdiskreditovaných“.

V tejto napätej situácii má prezident Duhalde spoločne s ministrom hospodárstva Jorge Lenicovom predložiť už viac razy očakávaný, no odložený plán mimoriadnych ekonomických opatrení, ako aj rozpočet na rok 2002.