Odborné a profesijné organizácie zastupujúce odborníkov na pozemkové úpravy v SR sa nestotožňujú s rozhodnutím prezidentky Zuzany Čaputovej nepodpísať novelu zákona o pozemkových úpravách. Informovali o tom v spoločnom vyhlásení Zamestnávateľský zväz geodézie a kartografie, Komora pozemkových úprav SR, Komora geodetov a kartografov a Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov. Vyhlásenie týkajúce sa nutnosti čo najskôr pozemkové úpravy vykonať agentúre SITA v piatok poskytla tlačová hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.

„Ako stavovské a odborné organizácie združujúce odborníkov na pozemkové úpravy, teda všetky organizácie v odbore geodézia a kartografia na Slovensku, ktorým táto odbornosť pre pozemkové úpravy náleží, sme s prekvapením zistili, že novelizácia zákona o pozemkových úpravách nebola pani prezidentkou Slovenskej republiky podpísaná. S ľútosťou musíme konštatovať, že napriek tomu, že novelizácia zákona bola dlhodobo a riadne pripravená a odkonzultovaná širokým spektrom odborníkov z rôznych oblastí vedy, školstva a praxe a prešla riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, nenašla u nej podporu v tejto poslednej fáze legislatívneho procesu,“ uviedli organizácie v spoločnom stanovisku.

Signatári spoločného vyhlásenia sa podľa svojich slov nevedia stotožniť s faktom, že napriek dlhodobej odbornej príprave a diskusii, ktorá predchádzala prijatiu novelizácie, bola zamietnutá bez konzultácie a dialógu s odborníkmi a zhotoviteľmi pozemkových úprav z praxe. „Pani prezidentku Slovenskej republiky vnímame ako osobu otvorenú dialógu, ktorá chce priniesť nové a transparentné jednanie do verejného priestoru. Preto by sme očakávali, že pred takýmto rozhodnutím, ako profesijné organizácie, dostaneme možnosť obhájiť nami navrhnuté zmeny novelizácie zákona o pozemkových úpravách a teda vylepšenia samotného zákona,“ pokračovali organizácie.

Stav, v akom sa evidencia pozemkového vlastníctva v SR nachádza, čím signatári spoločného vyhlásenia myslia hlavne extrémnu rozdrobenosť pozemkového vlastníctva a neaktuálnosť katastrálnych máp, najmä v extraviláne, je možné podľa nich riešiť len vykonaním pozemkových úprav v čo najskoršom možnom termíne. „Bremeno neusporiadaného vlastníctva dnes bráni vlastníkom užívať ich zdedený majetok, sťažuje investície do hospodárstva, budovania infraštruktúry, ochranu životného prostredia a krajiny, či budovanie vodohospodárskych, protipovodňových, protieróznych a komunikačných opatrení, pričom na druhej strane vytvára priestor pre zneužívanie a špekulácie s pôdou,“ dodali organizácie.

Podľa organizácií treba zdôrazniť, že prijatie novelizácie zákona je aj jedným z potrebných krokov, aby mohol byť do praxe uvedený dôležitý materiál „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav na Slovensku“, ktorý vláda SR schválila 21. augusta 2019. „Uvedený materiál prináša, po dlhom čase nečinnosti, jasnú predstavu, akým spôsobom a za akých časových a finančných okolností možno k vykonaniu pozemkových úprav na celom území SR dospieť. Dovoľujeme si preto apelovať na zodpovedných, aby uvedená novelizácia zákona o pozemkových úpravách bola opätovne prijatá. Sme pripravení kedykoľvek podrobne a odborne argumentovať a zdôvodniť potrebu jej prijatia,“ uzavreli signatári vyhlásenia.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila na konci minulého roka novelu zákona o pozemkových úpravách parlamentu. Novele vyčíta niekoľko nedostatkov a navrhuje, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. „Viaceré novelizačné body schváleného zákona zhoršujú postavenie vlastníkov pozemkov, ktoré by mali byť predmetom pozemkových úprav, a sťažujú im uplatňovanie ich ústavou garantovaných práv v plnom rozsahu. Napríklad jeden novelizačný bod ustanovuje, že ak je v konaní o pozemkových úpravách viac ako 20 účastníkov, tak sa rozhodnutie doručuje vlastníkom dotknutých pozemkov iba verejnou vyhláškou a nie do vlastných rúk, pričom Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa do vlastných rúk doručuje. Ide o zjavné porušenie princípu rovnosti a ochrany slabšej strany,“ ozrejmila prezidentka. Nepodpísaný zákon prezidentkou bude parlament opäť prerokovávať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne 21. januára 2020.