Genéza rusko-ukrajinských sporov /len cenových?!/ ohľadne zemného plynu
Ukrajinská strana súhlasila s tým, že Naftogaz „zaplatí“ dlhy voči Gazpromu naakumulované v rokoch 1997 až 2000 odpísaním poplatkov, ktoré by mal ukrajinskej firme platiť Gazprom za tranzit plynu v rokoch 2005 až 2009…
Problémy cien za zemný plyn a jeho prepravu po území Ukrajiny do Európy majú permanentný charakter. Prvá šarvátka bola v roku 1992 tesne po rozpade Sovietskeho zväzu. V septembri 1992 vtedajší premiér Vitold Fokin oznámil, že Ukrajina chce vyberať od Ruska poplatky za tranzit tovaru (plynu) v konvertibilných menách. Zdôvodnil to tým, že Kyjev potrebuje devízy, a nie ruble. Vtedajší prezident Ukrajiny Leonid Kravčuk naznačil, že Kyjev by mohol skomplikovať predaj plynovodných a ropovodných rúr v prípade, že sa zvýšia ceny surovín. V dôsledku niekdajšej špecializácie Ukrajina bola a aj dnes je dominantným monopolným výrobcom rúr pre plynovody a ropovody určitého priemeru. Rusko ich môže, ale aj nemusí od Ukrajiny kupovať. Spory pokračovali každý rok a ich štruktúra bola identická – cena za plyn, cena za prepravu, možnosť reexportu, sprostredkovatelia obchodu, mechanizmy zúčtovania peniazmi, bártrovým obchodom a firmy, cez ktoré tečú finančné toky a na ich účtoch zostáva mimoriadna obchodná marža, ktorej sa ľudovo hovorí vývar. Jeden z politikov raz povedal, že vývare sú najchutnejšie mastné oká. Dobrú chuť !
V auguste 1993 Gazprom obmedzil dodávky Ukrajine, lebo neuhradila dlh v hodnote 5 mld. USD. Naplatila aj v roku 1994, tentoraz Turkménsku. To 21. februára 1994 chcelo zastaviť dodávky plynu. Kyjev dlhoval 700 mil. USD. Nielen Turkménsku. Rusko začalo v tom istom čase kvôli dlhom krátiť dodávky zemného plynu na Ukrajinu a do Bieloruska.
ODBER Z EXPORTU
Poslednou kvapkou, ktorou pretiekol pohár trpezlivosti Gazpromu už v roku 1994, bola skutočnosť, že plyn určený do krajín strednej a západnej Európy sa dostával k ukrajinskému spotrebiteľovi. Vo februári 1994 to predstavovalo denne už 40 mil. kubických metrov. Rusko malo popri úhrade dlhov aj ďalšiu podmienku. Bolo to splnenie dohôd o jadrovom odzbrojení Ukrajiny. Tzv. „nezákonný“ odber plynu Ukrajinou spôsoboval Gazpromu dennú stratu 0,5 mil. USD.
Spory o plyn neboli len na osi Rusko – Ukrajina – Európa, ale aj medzi krajinami strednej a východnej Ázie, či na južnej trase plynovodov smerom na Balkán. V roku 1994 Uzbekistan obmedzil dodávky plynu susednému Tadžikistanu a pohrozil Kirgizsku, že ak nezaplatí obmedzí mu dodávky. Dodávky sa 8.6. 1996 znížili o štvrtinu. Tento štát dlhoval Uzbekistanu 46 mil. USD. Vtedy Kirgizsku pohrozili, že uzbecké dodávky obmedzia, ak nezaplatí dlžných 9,5 mil. USD za dodaný plyn. V roku 1995 Moldavsko neplatilo Gazpromu. Bývalá sovietska republika Moldavsko dlhovala do augusta spolu 268 mil. USD. V roku 1996 Gazprom nemal problémy s ukrajinskými odberateľmi. Dohodol sa na cene za plyn, ale aj jeho prepravu.
V roku 1997 Gazprom trápil iný sused Ruska. Bielorusko nesplácalo dlhy. Gazprom musel zatlačiť na Minsk, aby v prvej etape dostal aspoň 30 % dlžnej sumy v hotovosti. V decembri 1998 mal Gazprom problémy s litovskými podnikmi Lietuvos Dujos a Stella Vitae, ktorým chcel obmedziť dodávku plynu, ak nezaplatia. Dlhy si vymáhala aj americká firma so sídlom v Rusku Itera International Energy L.L.C., ktorej nezaplatila litovsko-americká firma Iteralit. Problémy s plynom pokračovali na osi Moskva – Kyjev aj v rokoch 1999 – 2008. V roku 1999 zaplatil Kyjev dlhy za plyn 11 lietadlami schopnými niesť atómové bomby za 285 mil. USD a raketami. Spolu to bolo 8 lietadiel typu Tu-160, 3 lietadlá Tu-95 MS a asi 500 okrídlených rakiet X-22. Aj v roku 2000 boli problémy. Ukrajina v októbri 2000 podľa Gazpromu za plyn dlhovala 2 mld. USD a sama hovorila, že ide len o 1,4 mld. USD. O reštrukturalizácii dlhu sa Ukrajina a Rusko nedohodli.
POKUSY O RIEŠENIE SPOROV
Po prvý raz sa Rusko a Ukrajina pokúsili vyriešiť dlhodobé spory spojené s plynom v roku 2002. Gazprom podpísal 21. 6. 2002 zmluvu s podnikom Naftogaz. Týkala sa podmienok prepravy plynu do Európy. Na základe zmluvy mohol Gazprom počnúc rokom 2003 cez územie Ukrajiny prepravovať 110 mld m3 zemného plynu ročne, a to do roku 2013. Spor okolo ukrajinského dlhu 1,4 mld. USD voči Gazpromu sa vyriešil až v roku 2004. Ukrajinská strana súhlasila s tým, že Naftogaz „zaplatí“ dlhy voči Gazpromu naakumulované v rokoch 1997 až 2000 odpísaním poplatkov, ktoré by mal ukrajinskej firme platiť Gazprom za tranzit plynu v rokoch 2005 až 2009. Najvážnejšie spory ohľadom ceny za plyn prepukli na prelome rokov 2004 – 2005. Mala platiť 10 rokov. Neplatila.
Prvá skutočná kríza vo vzájomných plynových vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou prišla 1. januára 2006 keď Gazprom prestal dodávať plyn. Po troch dňoch v tom čase najväčšieho energetického sporu, ktorý zasiahol Európu, sa obe krajiny dohodli na cene. Po čase dlh Ukrajiny voči Gazpromu koncom roku 2006 dosiahol 1,3 mld. USD. Problémy sa vyriešili. Gazprom a Naftogaz podpísali nový päťročný kontrakt, v rámci ktorého mal Gazprom predávať plyn za 230 USD/1000 m3. Naftogaz však za dodávku platil 95 USD/1000 m3. Do obchodu sa zapojil sprostredkovateľ – firma Rosukrenergo, spoločný podnik Gazpromu, a švajčiarskej dcéry rakúskej banky Raiffeisen Bank registrovaný v daňovom raji, v švajčiarskom meste Zug. Rosukrenergo odoberal plyn od Gazpromu a súčasne mohol účtovať Ukrajine nižšie ceny, pretože nakupoval lacnejší plyn z Turkménska, Uzbekistanu a Kazachstanu. Dodnes existujú pochybnosti o skutočných majiteľoch 50 % akcií švajčiarskej firmy. Obe strany sa zároveň dohodli aj na cene za tranzit ruského plynu cez Ukrajinu do strednej a západnej Európy. Zvýšila sa z 1,09 USD na 1,6 USD za 1000 m3 na 100 km potrubia. O rok neskôr, začiatkom roku 2007 Ukrajina súhlasila s 38% nárastom cien zemného plynu od budúceho roku. Začiatkom roku 2008 sa však opäť vynoril dlh. Tentoraz to bolo 1,5 mld. USD. Gazprom chcel kvôli nemu 11. februára 2008 zastaviť dodávky. Gazprom a Naftogaz sa dohodli za jeden deň. Už vtedy Júlia Timošenková trvala na tom, aby sa obchody s plynom uskutočňovali bez sprostredkovateľa, firmy RosUkrEnergo.
0,001
0,005
