Futbal čelí nemalým problémom. Peňazí v ňom je čoraz menej. Ťažšie sa podpisujú nové zmluvy, ťažšie predávajú televízne práva, znižujú sa platy, klesajú sumy za špičkové prestupy hráčov, kluby bojujú o holú existenciu a tie najzadlženejšie krachujú. A talianska liga sa začala o dva týždne neskôr, ako mala.

Ronaldo na šiestej priečke

Ronaldo – ústredná postava brazílskeho tímu majstrov sveta, najlepší strelec svetového šampionátu v Kórejskej republike a Japonsku. Celé leto kŕmili agenti médiá informáciami o tom, či Ronaldo opustí Inter Miláno, a ak áno, kam pôjde. V hodine dvanástej sa upísal Realu Madrid. Niet dnes vari väčšej futbalovej hviezdy. A predsa, suma za Ronaldov prestup po spočítaní všetkých položiek dosiahla ,,len“ 46,3 milióna dolárov a v historickom rebríčku najdrahších prestupov sveta mu patrí šiesta priečka. Ak mali sumy za prestupy donedávna vzostupný trend, v prvej desiatke nájdeme len dva tohtoročné – okrem Ronalda aj Angličana Ria Ferdinanda. Aj ten je so 47 miliónmi len o priečku vyššie. Vlaňajšok bol vrcholným rokom s rekordnými 64,4 milióna dolárov za Zinedina Zidana. Mimochodom, o dva najdrahšie prestupy roka sa postarali kluby, ktoré patria vo výdavkoch za hráčov v posledných rokoch k najštedrejším – Manchester United a Real Madrid.

Mimochodom, v lete prestupovala ešte jedna hviezda – Rivaldo. FC Barcelona ho pustila zadarmo napriek platnej zmluve – aj preto, aby ušetrila 7,5 milióna dolárov za jeho ročný plat. V AC Miláno zarobí podľa talianskych médií len 4,5 milióna eur. S platom išiel dolu aj Ronaldo. Jednak musí Interu Miláno vyrovnať finančné straty z reklamnej zmluvy s firmou Nike (2 milióny eur) a v Reali zarobí o 2,6 milióna eur menej ako v Interi. Dostane sa tak na jednu mzdovú úroveň ako Zidane, Raul či Figo.

Našťastie pre biely balet je Ronaldo fenomén. Mať v klube sa ho oplatí. Brazílsky futbalista ,,posunul“ na Real práva aj na svoj imidž, o finančné zisky z reklamy sa s klubom podelí. O dres s číslom 11, ktorý Ronaldo oblieka, je obrovský záujem fanúšikov na celom svete. Dresy z prvej sady sa predávali po 72 eur. Prvý našiel majiteľa už 10 sekúnd po úvodnej prezentácii. ,,Museli sme fanúšikom rozdávať časenky,“ tešil sa šéf marketingu David Tello. Hoci Ronaldo sedel na zápase Realu s Espaňolom Barcelona na tribúne, po ňom sa predalo vyše 3000 dresov.

Leeds sa udržal, Fiorentina nie

Kým Inter Miláno za Ronalda okamžite kúpil náhradu, Argentínčana Crespa, Leeds, odkiaľ do Manchesteru United putoval v súčasnosti najdrahší obranca sveta Rio Ferdinand, je rád, že so 47 miliónmi dolárov sa udrží nad vodou, pretože ku krachu mal blízko. Anglické kluby investovali medzi sezónami do nákupu hráčov 150 miliónov libier, o 100 miliónov menej ako vlani. Vrátili sa do reality – v Chelsea pred rokov vytiahli z pokladnice 30 miliónov libier, teraz získali len jednu posilu, aj tú zadarmo. Španiel De Lucas už bol voľný hráč.

Čo sa podarilo Leedsu, nevyšlo talianskej Fiorentine. Skrachovala. Pred troma rokmi ešte hrala Ligu majstrov, potom to šlo s ňou dolu vodou. Nezachránil ju ani predaj najväčších hviez – Batistutu, Tolda a Ruia Costu. Niekoľko mesiacov neplatila hráčom mzdy. V minulej sezóne vypadla z najvyššej súťaže, no dlh 22 miliónov eur ju položil na kolená. Nedostala licenciu ani na druhú ligu. ,,Profesionálny futbal môže vo Florencii zostať jedine v prípade, ak vznikne nový klub,“ potvrdil predseda talianskej futbalovej ligy Adrian Galliani. Napokon nový klub aj vznikol – Fiorentina 1926 však začne svoje pôsobenie v štvrtej lige, tzv. Serii C2.

Ťažkosti s licenciou mali aj ďalšie veľkokluby Lazio a AS Rím, ktoré na poslednú chvíľu predložili dokumenty potvrdzujúce schopnosť splniť finančné záväzky. Napokon, talianske kluby v troch najvyšších súťažiach dlhujú spolu približne 1,039 miliardy eur. Na insolventnosť doplatil napríklad aj rakúsky majster Tirol Innsbruck, vo Švajčiarsku – Lausanne, Sion a Lugano.

Televízny zdroj vysychá

Jednou z príčin problémov futbalových klubov je vysychajúci zdroj príjmov z predaja televíznych práv. Krach nemeckého mediálneho impéria Kirch Group nebol jediný. Zbankrotoval aj kanál ITV Digital, ale aby nebol futbal v anglickej televízii, je takmer nemožné. Silnú pozíciu anglických klubov podrží satelitná stanica BSkyB, s ktorou sa dvadsať ligových tímov dohodlo na trojročnej zmluve v úctyhodnom objeme 1,65 miliardy libier.

Horšia situácia bola a je v Taliansku. Najvyššia súťaž sa začala až dva týždne po pôvodnom štarte plánovanom na 1. septembra. Osem tímov – Bergamo, Brescia, Como, Empoli, Modena, Perugia, Piacenza a Verona – sa vyhrážalo bojkotom ligy, pretože nemali uzatvorené zmluvy na predaj televíznych práv. Podporoval ich aj AS Rím.

Kluby žiadali o pomoc aj taliansku vládu, požadovali daňové úľavy a iné ekonomické výhody. Podľa mnohých nie sú ich požiadavky bez šance na úspech – veď taliansky premiér Silvio Berlusconi je zároveň majiteľom AC Miláno.

Čo sa vlastne na Apeninskom polostrove stalo? Vedenie ligy sa dlho nevedelo dohodnúť so súkromnými televíziami Tele+ a Stream, navyše verejnoprávna RAI odmietala za futbalové magazíny – napriek štyridsaťročnej tradícii – platiť toľké peniaze. Namiesto 90 miliónov eur ponúkala iba 50 miliónov. ,,Nie sme tu na to, aby sme zachraňovali kluby, ktoré sa topia v dlhoch,“ nechal sa počuť generálny riaditeľ verejnoprávnej televízie Agostino Sacca. Výsledná suma 62 miliónov eur, ktorá sa dohodla 4. septembra, je kompromisná. A k ďalšiemu odsunutiu štartu súťaže nedošlo aj preto, že šesť bohatších klubov s už uzatvorenými televíznymi kontraktmi sa rozhodlo jednorazovo, bližšie neurčenou sumou vypomôcť ostatným, aby sa život, ktorý je v Taliansku bez futbalu nemysliteľný, vrátil do pôvodných koľají.

Aj za cenu dlhov

Jozef Tokoš je licenčný hráčsky agent a má na vec jednoznačný názor: ,,Futbal je biznis a správa sa trhovo. Platové špirály a prestupové sumy narastali, v posledných piatich rokoch dosiahli vrchol. Kým to bolo z čoho platiť, bolo to celkom v poriadku. V porovnaní s inými športmi sa vo futbale stále netočia také peniaze, a keďže dopyt bol, sumy rástli. Aj za cenu, že kluby sa začali zadlžovať.“

Kým v predchádzajúcom období – dnes je ešte stále výnimkou Španielsko – sa príjmy zo vstupného výraznou mierou podieľali na rozpočtoch klubov, v 90. rokoch vstúpili do hry práve televízne spoločnosti. ,,A keď prišiel krach Kirchovho impéria, začali sa problémy a bublina praskla. Kluby sa ocitli pod tlakom. Na jednej strane chýbali zdroje, na druhej fanúšikovia rok čo rok žiadali lukratívne prestupy, chceli nové hviezdy. Real Madrid ide najextrémnejšou cestou, kupuje najdrahších futbalistov.“

Kluby teda míňali na opory, menej sa starali o príjmy. Ak pokrivkávala reklama či marketing a mužstvo sa neprebojovalo do finančne lukratívnej Ligy majstrov, prišli problémy. J. Tokoš však tvrdí, že ,,futbal ako taký skrachovať nemôže. Štát mu nepomôže. Možno samospráva, ktorá môže do futbalu zasiahnuť a pomôcť tým, že vlastní a spravuje štadióny. Najdôležitejší je však záujem ľudí. Ten je a bude, futbal je masovou zábavou“.

V čom vidí J. Tokoš riešenie? ,,Musí sa jednoducho nájsť rovnováha. Fiorentina a spol. musia byť výkričníkom pre ostatných, aby sa nepúšťali do riskantných výdavkov, ktoré nie sú dlhodobo schopné utiahnuť. Kluby so zlým vedením môžu mať vážne problémy. Práve Fiorentina je príkladom – ak môže padnúť ona, môže to rovnako postihnúť kohokoľvek. Investície do hráčov sa zreálnia. Keď vlani prestúpil Francúz Zidane, suma za neho vyrážala dych. Dnes určil latku Ronaldo, a tá je výrazne nižšia. Kluby budú starostlivo zvažovať, koho dajú na výplatnú listinu, a aj sami hráči pochopili, že zrejme iba dočasne, ale musia akceptovať nižšie platy.“

Problém – kvalita

Slovenského futbalu sa európske problámy nedotýkajú. Spasením pre nejaký klub by bol postup do Ligy majstrov. Príjmy z reklamy a marketingu sú minimálne, príjmy zo vstupného nič neriešia, niekedy sotva stačia na vyplatenie rozhodcov, problematický je aj predaj televízych práv. Kluby sa musia správať trhovo, mať hráčov zabezpečených zmluvami, a tak ich predávať, to je najvýhodnejšia forma napĺňania pokladníc.

Predaj slovenských futbalistov do zahraničia nie je podľa J. Tokoša problém peňazí. ,,Slovenskí hráči sú lacní, vo výnimočných prípadoch môžeme hovoriť o sume jeden či dva milióny eur, zväčša však ide len o státisíce, ktoré klubom v Európe nerobia problémy. Problémom je kvalita,“ hovorí a zamýšľa sa, koľko slovenských futbalistov odišlo zo slovenskej ligy do kvalitných súťaží, nerátajúc ligy v okolitých krajinách, Grécku a Turecku. ,,A ak je nejaký problém, tak nie v tom, že by európske kluby nemali na našich futbalistov peniaze, skôr slovenské kluby nevedia odhadnúť správnu trhovú hodnotu svojho hráča ako aj správny čas jeho predaja.“

A tak pravdepodobne najlepší súčasný hráč slovenskej ligy Róbert Vittek behá stále po našich trávnikoch. Po belgickom Genku sa Slovan Bratislava nedohodol na výške odstupného ani s nemeckou Borussiou Mönchengladbach. Poslednou výnimkou, ktorá nemala problém vyberať si, lebo záujem o ňu prejavila polovica Európy, bol Szilárd Németh, momentálne hráč anglického Middlesbrough.

Ako svetovú krízu vo futbale pociťujú v slovenských kluboch? Karol Belaník, generálny manažér majstrovského MŠK Žilina, tvrdí, že hráčom na platy siahnuť nemuseli. ,,Myslíme si, že zmluvné záväzky sa majú plniť. Čo sa týka odmeňovania, držíme si istú líniu a stratégiu a nevyháňali sme príjmy hráčov do extrémov.“ K. Belaník si uvedomuje, že v poslednom čase investujú vysoké sumy do hráčov len špičkové a solventné kluby. ,,Rátajú s tým, že sa im vynaložené prostriedky vrátia. V menšich kluboch cítiť, že sa ich dotýka finančná kríza.“ V Žiline vraj pocítili, že v súčasnosti sa s hráčmi obchoduje ťažšie. ,,Naše nákupy sú limitované finančnými možnosťami. A predaj? Ten je ešte ťažší. Trh je presýtený a treba zabudnúť na obrovské sumy, ktoré za prestupy padali vo svete a – na naše pomery – aj na Slovensku.“