Henry Ford mal nápady a schopnosť premieňať sny na skutočnosť. Neštudoval na technickej univerzite, zato strojom rozumel ako málokto, vedel opraviť dokonca aj hodinky. Úspech podnikania našiel v myšlienke – lacno vyrábať niečo, čo každý potrebuje.

A pretože ľudia vraj často nevedia, čo chcú, treba im to povedať. Pred sto rokmi H. Ford pošepol ľudstvu predstavu automobilu ako bežnej, každodennej potreby.

H. Fordovi sa pripisuje autorstvo myšlienok hromadnej výroby, pohyblivej montážnej linky a „timingu“, čo je presné načasovanie výrobných operácií. Tieto postupy však iba prevzal a uplatnil v automobilovom priemysle. Otcom nápadu hromadnej výroby bol zbrojár Eli Whitney, „výrobný pás“ prvý použil mlynár Oliver Evans a načasovanie operácií bolo produktom teórie vedeckého riadenia Fredericka Winslowa Taylora. H. Ford tieto postupy iba interpretoval, ale pomohli mu urobiť si radosť. Dokázal splniť sen o aute, ktoré bude silné, rýchle a odolné.

„Auto, ktoré dobre vyzerá a je aj také dobré, ako vyzerá,“ lákal v inzeráte zákazníkov H. Ford a sľuboval, že auto nebude stáť viac ako 850 dolárov, teda o niekoľko stovák menej ako hociktorý iný automobil. Reklama neklamala. Ford T – „Fordovo štvorvalcové cestovné auto pre päť pasažierov s výkonom dvadsať koní“ – znamenal revolúciu v spôsobe života.

Auto začali predávať na jeseň v roku 1908. Ford T schádzal z výrobných liniek celých devätnásť rokov, bol komerčne azda najúspešnejším automobilom, keďže sa ho predalo 15 miliónov kusov. V tých rokoch nepredali toľko automobilov všetci ostatní výrobcovia spoločne. V roku 1910 musel H. Ford požiadať predajcov, aby neprijímali nové objednávky, lebo výroba jednoducho nestačí. Dopyt ho motivoval na hľadanie ciest v zvyšovaní produktivity práce a lepšom využití výrobných liniek. Ford Motor Company rástla, pribúdali nové závody. H. Ford sa stal váženým podnikateľom.

Ťažká povaha

Keď začínal, nevedel H. Ford o biznise takmer nič. Naučil sa ho tak, že mohol neskôr učiť iných, ale s tým mal problém. Bol individualista, nepatril k tímovým hráčom, nevedel prehrávať ani nahrávať. Vo viacerých spomienkových knihách ho opisujú ako človeka, ktorý bol vždy presvedčený, že má pravdu. Každého, kto sa vzoprel a nesúhlasil, považoval za nepriateľa. Mal ťažký život plný zvratov, kým bol typ Ford T iba v jeho hlave a on v rukách investorov. Potom sa karta obrátila.

H. Ford bol nepríjemný šéf i obchodný partner. Spoliehal sa na inštinkt. Svedčia o tom jeho výroky: „Postavím auto pre veľký zástup. Bude dostatočne veľké pre rodinu, ale dosť malé, aby v ňom mohol jazdiť iba jeden človek a starať sa oň. Bude vyrobené z najlepších materiálov podľa najjednoduchších návrhov, aké môže moderné inžinierstvo vytvoriť, budú na ňom pracovať najlepší ľudia, akých možno získať. Jeho cena bude taká nízka, že každý, kto má slušný plat, si ho bude môcť dovoliť.“ H. Ford možno patril medzi namyslených ľudí, ale vedel, čo hovorí. Práve také auto postavil. Marketingovým trikom môžeme v dnešnej terminológii označiť slávny výrok, podľa ktorého „ľudia môžu mať auto takej farby, akú si len budú želať, pokiaľ to bude čierna“.

Time is money

Už v roku 1914 dokázali Fordove závody vyrobiť takmer 250-tisíc áut za rok. Na jedno auto potrebovali iba 93 sekúnd, organizácia práce sa zdokonaľovala a tlačila čas potrebný na výrobu auta k jednej minúte. H. Ford dokázal, ako funguje okrídlená veta, že čas sú peniaze. Nižšie náklady mu umožňovali znižovať ceny. Ford T sa predával za neuveriteľných 260 dolárov.

Tempu produkcie prestali stačiť viacerí dodávatelia súčiastok, ďalší zasa zanedbávali kontrolu, takže na situáciu reagoval zakladaním nových podnikov na výrobu komponentov. Vzniklo impérium, ktorému sa v teórii hovorí vertikálne integrovaný podnik. H. Ford mal pod priamou kontrolou čoraz viac dodávateľov. Plnila sa tak jeho idea „vyrábať si všetko doma“.

H. Ford vládol vo firme takmer neobmedzene. Rodina kontrolovala väčšinový balík akcií. V roku 1923 sa vyrábalo jedno auto za 10 sekúnd. Ford nemodernizoval, ponúkal stále jediný typ. Éra Fordu T začala upadať v roku 1925. Kým konkurenti predávali čoraz viac, predaj Fordu sa znižoval. H. Ford mal v tom čase už 60 rokov a nebol priveľmi náchylný na zmeny. Prinútili ho konkurenti. Výsledkom bol typ Ford A, ktorý však už nedosiahol úspechy „téčka“.

Zakázané odbory

Až do roku 1937 H. Ford odolával odborom tak, že ich jednoducho zakázal. Znižovanie cien automobilov pochopili robotníci ako tlak, pod ktorým mali za rovnakú mzdu viac pracovať. Odborári z United Automobile Workers of America chceli získať svojich neorganizovaných kolegov. Hovorí sa, že si najal gangy, ktoré odborárov vyháňali a bili. Noviny o týchto násilnostiach napísali, a tak sa dostal do prvého vážneho škandálu. H. Ford napokon ustúpil a odbory do svojich závodov pustil.

Henryho syn Edsel bol síce formálne prezidentom spoločnosti, pracoval však v tieni otca. Keď Edsel v roku 1943 zomrel na rakovinu žalúdka a prirodzený nástupca Henry II. slúžil v armáde, začal šéfovať opäť starý pán. Až v roku 1945 sa prezidentom spoločnosti Ford Motor Company stal Henryho vnuk – Henry II. Po vojne firma nebola v dobrom stave, zničené boli najmä európske pobočky.

Henry II. mal dvadsaťosem rokov a žiadne skúsenosti. Po dedovi i otcovi však zrejme zdedil nielen majetok, ale aj vôľu. Priviedol do podniku profesionálov na riadenie. Bol to zrejme jediný spôsob, ako mohol odpovedať na výzvy americkej, európskej i japonskej konkurencie. Ford súťaž zvládol, odborníci ho považujú za jednu zo šiestich firiem, ktoré dominujú svetovému trhu s automobilmi.

Ford ovláda americké značky Lincoln a Mercury, v Británii kúpil firmy Jaguar a Aston-Martin, vlastní tretinu akcií japonskej Mazdy a kúpil aj výrobu osobných áut Volvo.

Vlny úspor

Manažéri automobilky Ford sú pod silným tlakom. Rok 2001 firma ukončila stratou takmer 5,5 mld. USD a dostala sa do krízy. V januári ohlásili „revitalizačný plán“, podľa ktorého do roku 2005 chce firma ročne ušetriť 9 mld. USD. Koncom októbra oznámili ďalší úsporný program. Na základe tohto plánu by sa v roku 2003 na správnych výdavkoch mala ušetriť ďalšia 1 mld. USD. Automobilka musí čeliť aj tlaku zvonku. Koncom októbra totiž agentúra Standard & Poor’s znížila rating koncernu.

Na znižovanie nákladov bol H. Ford skutočným odborníkom. Aj jeho pravnuk Bill, ktorý je teraz v čele spoločnosti, si verí. Lebo Ford je Ford. Úspech podnikania je založený na myšlienke – lacno vyrábať niečo, čo každý potrebuje.

Henry Ford sa narodil 30. júla 1863

v Greenfielde v štáte Michigan (USA). Odmietol kariéru farmára a odišiel do Detroitu, kde pracoval ako technik v elektrárni a vo voľnom čase konštruoval svoj prvý automobil. V roku 1899 spoločne so skupinou miestnych podnikateľov založil Detroit Automobile Company. Po pätnástich mesiacoch zadlženú firmu rozpustili, spoločníci sa rozišli.

Vzápätí vznikla Henry Ford Company, ktorá vyrábala pretekárske autá. Po šestnástich mesiacoch sa H. Ford s partnermi nepohodol, odišiel a zo spoločnej firmy sa stala spoločnosť Cadillac.

Až v roku 1903 našiel investora, ktorý dôveroval myšlienke komerčnej výroby automobilov. Vo Ford Motor Company bol prezidentom Alexander Malcolmson, obchodník s uhlím, ktorý firmu vybavil kapitálom. H. Ford bol viceprezidentom a generálnym riaditeľom sa stal jeden z menších akcionárov, Malcolmsonov účtovník James Cousens. V roku 1915 J. Cousens z firmy odišiel, pretože mal neustále roztržky s H. Fordom. O tom, že spoločnosti sa darilo, svedčí aj skutočnosť, že Fordova rodina Cousensove akcie kúpila za 29 miliónov dolárov, hoci jeho vklad na začiatku podniku predstavoval necelých tisíc dolárov. H. Ford, zakladateľ Ford Motor Company, zomrel 7. apríla 1947.

H. Ford: „Podľa mňa nie je nič odpornejšie ako pohodlný život. Nik z nás nemá právo na pohodlie. V civilizácii niet miesta pre leňochov.“

(z knihy My Life and Work)