Fond obnovy ekonomík Európskej únie po koronakríze bude zložený z grantov v objeme 390 mld. eur a úverov v sume 360 mld. eur. Odsúhlasili to v utorok ráno na summite v Bruseli lídri EÚ, ktorí sa dohodli, že členské krajiny si na to v reakcii na pandémiu koronavírusu spoločne požičajú 750 mld. eur. Rokovania však boli poznačené ostrými nezhodami, predovšetkým o to, akú časť fondu obnovy budú tvoriť granty. Ako konštatuje portál politico.eu, pre rozdielne postoje bol summit v nedeľu v noci na pokraji kolapsu.

Francúzsko a Nemecko ešte v máji navrhli program grantov v sume 500 mld. eur, ktorý Európska komisia schválila. Niektoré krajiny, predovšetkým skupina štyroch takzvaných šetrných štátov, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, však na summite rozhodne odmietali myšlienku spoločných dlhov, aby sa mohli poskytovať granty. Počas prevažnej časti summitu tvrdo bojovali za zníženie podielu grantov v celkovom fonde obnovy, pripomína politico.eu.

Niektorí lídri EÚ sa obávali, že neschopnosť dosiahnuť dohodu spôsobí pád akciových trhov a potenciálne zhorší ekonomickú krízu. Podľa mnohých expertov sa totiž negatívny ekonomický vplyv pandémie ešte len prejaví. Podľa prognózy Európskej komisie, ktorú zverejnila tento mesiac, sa ekonomika Európskej únie v roku 2020 zmenší o 8,3 percenta.

Ak by lídri Európskej únie neboli schopní dospieť k dohode o fonde obnovy európskych ekonomík po koronakríze, podľa slovenského premiéra Igora Matoviča by sa to negatívne prejavilo na finančných trhoch, stratila by sa dôvera a zmenšila spotreba ľudí a znížila by sa chuť investovať v rámci EÚ. Slovenský premiér to povedal na brífingu pred záverečnou fázou rokovaní. “Po zdravotnej stránke sme koronu ako-tak zvládli, ale ťažká doba je ešte pred nami,” vyhlásil Matovič a dodal, že na jeseň sa môže zhoršiť aj zdravotná situácia, zvýšiť sa počet bankrotov firiem a stúpnuť nezamestnanosť.