Koniec dobrý, všetko dobré? Istota je vratká, isté však je, že Fond národného majetku SR sa vyhol kauze, v ktorej bol už skoro po uši. Prezident fondu Jozef Kojda odporučí orgánom fondu, aby neakceptovali ponuku na odkúpenie 28,59-percentného podielu FNM v Reštitučnom investičnom fonde (RIF) jeho súčasným minoritným akcionárom Howardom Goldenom. J. Kojda zároveň odporučí, aby budúci predaj akcií RIF bol realizovaný formou výberového konania. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová.

V ponuke, ktorú fond dostal, nebola podľa Lesajovej akceptovaná jedna z podmienok fondu, a to právo zvyšovať základné imanie s možnosťou upisovania akcií výlučne len pre FNM. Možnosť navyšovať základné imanie by mala byť spolu so zachovaním spoločného balíka FNM a Slovenského pozemkového fondu prevyšujúceho 20 % akcií zábezpekou, aby aj po predaji RIF mohol naďalej uspokojovať reštitučné nároky reštituentov. „Tieto podmienky budú aj súčasťou budúceho tendra a FNM bude na ich splnení naďalej trvať,“ informovala T. Lesajová.

Ak orgány fondu schvália odporúčanie J. Kojdu, fond sa vráti k pôvodnému zámeru predať časť podielu v RIF prostredníctvom výberového konania. FNM vlastní v RIF takmer 43-percentný podiel.

Kroky do neznáma

Fond národného majetku SR sa rozhodol predať takmer tridsať percent akcií Reštitučného investičného fondu. To je dobre. Fond sa rozhodol pre svojskú interpretáciu pojmu výberové konanie. Urobil výber bez konania, ušetril peniaze za inzeráty, poštovné, nikto sa neunavil, išlo sa priamo na vec. Rokovanie s Američanom Howardom I. Goldenom o priamom predaji neznamená, že sa neopakuje scenár nápadne pripomínajúci klasický slovenský tunel.

Akcionári reštitučného fondu sa až doteraz mohli vytešovať, že ich fond je jedným z mála, ktoré ako-tak fungujú a vyplácajú aj dividendy. Predajom veľkého balíka akcií stratí FNM kontrolu v reštitučnom fonde. Pozoruhodná je najmä aktivita s akou sa fond snaží vmanévrovať iného akcionára do pozície prakticky neobmedzenej moci. Len veľmi naivný reštituent môže uveriť tvrdeniu, že fondu národného majetku a pozemkovému fondu postačí zhruba dvadsaťpercentný podiel v reštitučnom fonde na zabezpečenie uspokojenia jeho nárokov. Nie je vôbec jasné ako možno prinútiť vlastníka takmer polovice všetkých akcií v reštitučnom fonde, aby sa správal v záujme reštituentov, keď sám ním nie je. Mimochodom, reštitučný fond vznikol primárne pre reštituentov.

RIF bol založený FNM SR v marci 1993. Vznikol ako nástroj na odškodnenie fyzických osôb v rámci reštitúcií, keď sa okrem fyzického vrátenia majetku vydáva poškodeným osobám náhrada aj vo forme akcií RIF. Podľa zákona o veľkej privatizácii všetky štátne podniky, transformované na a.s., mali povinnosť odovzdať reštitučnému fondu 3% akcií.

Výkonný výbor FNM začal rokovať o priamom predaji 28,59 %-ného podielu v RIF Američanovi Howardovi I. Goldenovi. Fondu je právo sväté, preto si nechal spracovať analýzu. Právnici hovoria, že FNM môže svoj podiel predať podľa zákona aj bez vydania rozhodnutia vlády o privatizácii, a to „s ohľadom na špecifické poslanie RIF pri vysporiadaní reštitučných nárokov a náhrad“. Z vyšachovania vlády nikoho hlava nebolí. Horšie je, že FNM sa ani neunúval opýtať reštituentov, drobných akcionárov. Pri známej úrovni (lepšie povedané neúrovni) legislatívy na ochranu minoritných akcionárov, by tak kázala slušnosť a logika vyplývajúca zo skutočnosti, že reštitučný fond vznikol primárne pre reštituentov. Jednoduché pravdy sa zrejme musia donekonečna omieľať, inak im hrozí zabudnutie.

Kto je kto

Akcie reštitučného fondu sa fond národného majetku rozhodol ponúknuť Howardovi Goldenovi, ktorý reprezentuje Central European Privatization Found. Vo fonde národného majetku Goldena dobre poznajú, veď je aj členom dozornej rady reštitučného fondu. Nik ale nevie, prečo ho nemajú radi. Keby mali, tak by ho nevystavili do podozrenia a netvrdili, že cena, ktorú Golden ponúka je dobrá a férová. Howard Golden v rozhovore pre Hospodárske noviny povedal, že „cena za jedna akciu bude určite bližšie k 500 Sk ako k 800 Sk“. Samozrejme, takéto tvrdenie sa dá oprieť o sofistikované analýzy, v ktorých najjednoduchšou operáciou bude integrál. Na verejnom trhu sa teraz akcie reštitučného fondu predávajú za cenu okolo 500 korún. Na jednu akciu však pripadá hodnota vyše 1500 korún. Ak trh túto hodnotu neakceptuje, neznamená to, že tam nie je. Možno je to len otázka času, možno trh čaká, kým sa vybúria rýchlokvasený slovenskí Buffetovia (pozn. red.: Warren Buffet je jedným z najznámejších a najúspešnejších hráčov na svetových kapitálových trhoch).

Hlasy proti predaju akcií reštitučného fondu nie sú namierené proti americkým investorom. RIF-u by dobrý investor mohol pomôť skúsenosťou v manažovaní obchodov, mohol by prispieť k tomu, že dividendy presiahnuť rámec symbolického výnosu. Nespokojnosť a obavy vyvoláva spôsob, akým sa investor k akciám fondu má dostať. Ak Harmonogram predaja majetkových účastí akciových spoločností z portfolia FNM SR predpokladá priamy predaj vo výberovom konaní, tak sa očakáva výberové konanie a nie neprehľadné, zákulisné rozhovory. Ak je investor naozaj americký, mal by postup fondu národného majetku odmietnuť, najmä preto, že ho spochybňuje. FNM SR sa správa naozaj „neamericky“.

Howard Golden nevydal vyhlásenie, že vo fonde bude pôsobiť na veky vekov a konať len to, čo reštituentom uvidí na očiach. Kto zabráni novému vlastníkovi, aby akcie obratom nepredal…? Z reštitučného fondu sa stane súkromný podnik, z reštituentov iba príťaž, s ktorou si „dravci“ poradia. Akcionári mnohých iných investičných fondov by vedeli rozprávať. Keby aj tvrdil opak, kto mu uverí?

Reštitučný investičný fond je jednou z mála inštitúcií slovenského biznisu, kde by sa štát – priamo, či sprostredkovane – mal angažovať. Ak sa tohto vplyvu dobrovoľne vzdáva, nie je to znak liberalizácie, iba nezodpovednosti voči občanom, ktorým štát v minulosti ublížil. Mimochodom, reštitučný fond vznikol primárne pre reštituentov.