Fiškálne rady vznikli hlavne za účelom vyhodnocovania a zverejňovania rizík súvisiacich s vývojom verejných financií. Pripravujú správy o dlhodobej udržateľnosti, posudzujú návrhy rozpočtov, ako aj dodržiavanie rôznych fiškálnych pravidiel. Každá aktivita je užitočným kúskom do veľkej skladačky, ktorá zobrazuje odpoveď na fundamentálnu otázku: Sú verejné financie zdravé? Skladať puzzle z viacerých materiálov však môže byť pre verejnosť náročná úloha, preto som v roku 2014 navrhol, aby fiškálne rady z času na čas publikovali sumárnu Správu o fiškálnom zdraví (Fiscal Space Review). V novej diskusnej štúdii hľadám odpoveď na otázku, čo by mali tieto správy obsahovať, aby poskytli zrozumiteľný odkaz pre verejnosť, politikov aj finančné trhy.

Ak sa pozrieme na predkrízové prognózy verejného dlhu z dielne Medzinárodného menového fondu (MMF) a porovnáme ich so skutočnosťou vo vyspelých krajinách, môžeme vidieť rozdiel (podhodnotenie) na úrovni 40% z HDP. Vo svetle chýb v predpovediach takéhoto rozsahu vyzerajú každoročné diskusie ohľadom potrebnej konsolidácie o pár desatiniek percenta HDP za málo podstatné detaily. Nemôžeme sa preto čudovať, že tak bývalý, ako aj súčasný hlavný ekonóm MMF, považujú za veľmi dôležité, aby sa dlhy postupne znížili na menej nebezpečné úrovne. Veľa krajín potrebuje vankúš na horšie časy.

Dobre, ale aký veľký má byť ten vankúš a voči čomu by sa to malo merať? To sú presne otázky, ktoré by sa mali fiškálny rady snažiť zodpovedať vo svojich Správach o fiškálnom zdraví. V štúdii navrhujem tri kroky:

 celý článok

Ľudovít Ódor