Fiškálne kritérium by nemalo byť pre euro problémom

Európsky štatistický úrad Eurostat  dnes potvrdí výšku deficitu a dlhu verejných financií Slovenska za minulý rok, čím zodpovie otázku ohľadom nominálneho plnenia posledného z maastrichtských kritérií

Nominálne plnenie všetkých maastrichtských kritérií v podaní Slovenska bude už v piatok 18. apríla kompletne zodpovedané. Európsky štatistický úrad Eurostat totiž oficiálne potvrdí údaje o deficite verejných financií a verejnom dlhu za minulý rok, ktoré zostávajú po stredajšom zverejnení harmonizovanej inflácie jedinými nepotvrdenými informáciami ohľadom nominálneho plnenia eurokritérií. Podobne ako pri inflácii, aj pri fiškálnom kritériu, sa pritom očakáva, že jeho nominálnu časť Slovensko naplní s dostatočnou rezervou. Podľa predbežných informácií ministerstva financií totiž deficit verejných financií vlani dosiahol 2,16 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je o vyše 0,8 percentuálneho bodu pod hranicou kritéria a dlh verejnej správy ku koncu decembra minulého roku dosiahol 29,4 % HDP, čo je o vyše polovicu menej, ako maximálne povoľuje kritérium stanovené na úrovni 60 % HDP.

„V súvislosti s kandidatúrou na euro možno konštatovať, že fiškálne kritérium je na strane tých, ktorých hodnotenie nemá dôvod prinášať otázniky. Okrem disciplinovaného plnenia výdavkových plánov k tomu prispel aj silnejší hospodársky rast a lepší vývoj rozpočtových príjmov,“ uviedol pre agentúru SITA analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Podľa neho totiž aj vďaka silnému hospodárskemu rastu, ktorý by mal aj v tomto roku pokračovať miernejším, no stále solídnym tempom, nie je akútnou obava z toho, že by vývoj rozpočtových príjmov nepostačoval na konsolidáciu verejných financií aj plnenie rozpočtových priorít. „Pokiaľ ide o rozpočtové kritérium pre prijatie eura, možno konštatovať, že ministerstvo financií urobilo maximum nie len pre jeho nominálne splnenie, ale aj preukázanie udržateľnosti takéhoto vývoja aj do budúcna,“ dodal Vaňo.

Napriek pozitívnym vyhliadkam ohľadom hodnotenia fiškálneho kritéria však ani analytici nevylučujú, že Európska komisia (EK) sa určitej kritiky nezdrží. „Už pri revízii odhadov údajov verejných financií a stanovovaní východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 totiž v podstate ministerstvo financií priznalo, že konsolidácia deficitu verejných financií nie je v súlade s predstavami EK. V tomto smere možno teda očakávať výhrady zo strany komisie, ktoré zrejme pri diskusiách o udržateľnosti plnenia kritéria vyústia do kritiky vlády o jej malej snahy znižovať deficit v čase rýchleho ekonomického rastu,“ konštatoval analytik VÚB banky Martin Lenko, ktorý však napriek tomu nepredpokladá, že udržateľnosť plnenia fiškálneho kritéria by mohla úplne prekaziť prijatie eura podľa plánu. „Kritika EK sa v spojitosti s touto otázkou prenesie skôr na udržateľnosť plnenia inflačného kritéria, kde bude diskusia zrejme búrlivejšia. Z môjho pohľadu bude veľa závisieť na sile argumentácií zo slovenskej strany a prípadnej ochote komisie urobiť v určitých oblastiach ústupky, týkajúce sa napríklad zohľadnenia rýchleho rastu HDP, rýchlej konvergencie k vyspelým európskym krajinám a tým pádom aj rýchlejšieho rastu cien,“ dodal Lenko.

Drobné pochybnosti by pritom podľa Vaňa mohlo vyvolať, aj keby sa komisia rozhodla na vývoj rozpočtového hospodárenia dívať v kontexte rekordne silného hospodárskeho rastu. „Aj precedensy z ostatných krajín eurozóny však pripomínajú, že príliš prísne trvanie na cyklickom očisťovaní a volanie po učebnicovom prebytkovom hospodárení v čase rekordnej expanzie nie sú veľmi pravdepodobné. Maastrichtské rozpočtové kritérium hovorí o nominálnom rozpočtovom schodku v pomere k HDP a nie o cyklicky očistenom deficite,“ dodal Vaňo. Napriek očakávanému pozitívnemu verdiktu je tak možné, že EK aj tak Slovensko vyzve k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu verejných financií a pripomenie tak dôležitosť riadenia verejných financií ako jedného z najdôležitejších nástrojov hospodárskej politiky. „Jeho význam v prípade Slovenska ešte vzrastie po tom, čo krajina zavedie euro. Prijatím eura totiž Slovensko príde o kurzový a menový kanál, ktorými v súčasnosti môže tlmiť inflačné tlaky,“ dodala pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Eva Sárazová.

Fiškálne kritérium je pritom jedným zo štyroch maastrichtských kritérií, ktorých splnenie je nevyhnutné pre vstup krajiny do eurozóny. Zvyšné tri Slovensko nominálne plní. Podľa v stredu zverejnených informácií, inflačné kritérium krajina nominálne splnila s rezervou jedného percentuálneho bodu, keď referenčná hodnota dosiahla 3,2 %, kým dvanásťmesačný slovenský priemer ku koncu marca predstavoval 2,2 %. Pri kritériu kurzovej stability bolo podmienkou, aby koruna zotrvala v medziach režimu ERM II minimálne dva roky, čo slovenská koruna dosiahla v novembri minulého roka. Kritérium dlhodobých úrokových mier Slovensko bez problémov a so značnou rezervou plnilo už v minulosti a rovnako je tomu aj v súčasnosti. V súčasnosti sa tak európske inštitúcie budú zameriavať predovšetkým na udržateľnosť plnenia kritérií, a to najmä inflácie.