Podnikatelia vo finančných ťažkostiach by mali mať možnosť požiadať súdy o poskytnutie dočasnej ochrany aj po termíne, ktorý stanovuje aktuálne platný zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Legislatíva prijatá ešte na jar tohto roka stanovuje, že ak o ukončenie dočasnej ochrany nepožiada podnikateľ skôr alebo o jej zániku nerozhodne súd, dočasná ochrana zaniká 1. októbra, vďaka nariadeniu vlády prijatému v septembri sa tento termín posunul na koniec roka. Vláda však v stredu schválila s pripomienkami návrh zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach z dielne Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý síce z aktuálne platnej legislatívy vychádza, avšak možnosť požiadať o dočasnú ochranu už časovo neobmedzuje. Účinnosť zákona sa navrhuje od začiatku budúceho roka.

Ako spresnil rezort spravodlivosti, dočasná ochrana podnikateľov bude po novom pôsobiť ako trvalejší nástroj, pričom od tej pôvodnej sa významne líši. „O dočasnú ochranu budú môcť totiž požiadať už len podnikatelia, u ktorých existuje predpoklad životaschopnosti ich podniku a s dočasnou ochranou súhlasia aj rozhodujúci veritelia podnikateľa,“ informovalo ministerstvo s tým, že s dočasnou ochranou musí súhlasiť aspoň 50 % nespriaznených veriteľov, takže aspoň polovica veriteľov musí dlžníkovi veriť, že je životaschopný a dať mu šancu. Súčasne 50 % nespriaznených veriteľov vždy môže požiadať o zrušenie dočasnej ochrany.

Cieľom novej legislatívy je poskytnutie dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach na účely pokračovania v prevádzkovaní podniku. „Tento právny inštitút je určený pre podnikateľov, ktorí sa ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a podobne,“ objasňuje rezort v predkladacej správe. Okrem právnej úpravy dočasnej ochrany sa navrhuje aj zmena právnej úpravy malého konkurzu v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá má za cieľ zefektívniť a zatraktívniť právnu úpravu tzv. „malého konkurzu“ a umožniť tak realizáciu rýchleho a efektívneho likvidačného konania.

Podľa návrhu zákona sa dočasná ochrana poskytne v pomerne rýchlom a formálnom súdnom konaní podľa vzoru registrových konaní, a to na obdobie troch mesiacov od jej poskytnutia (teda odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tejto informácie v Obchodnom vestníku), s možnosťou predĺženia na ďalšie tri mesiace. K žiadosti o predĺženie musí byť pripojený písomný súhlas dvojtretinovej väčšiny tzv. nespriaznených veriteľov a o dočasnú ochranu môže podnikateľ žiadať opätovne až po štyroch rokoch. “Poskytnutá dočasná ochrana má vytvoriť podnikateľovi pod dočasnou ochranou najmä priestor na sanáciu podnikateľskej činnosti tým, že sa mu poskytuje pasívna a aktívna konkurzná imunita, relatívna exekučná imunita, ako aj imunita pred výkonom zabezpečovacích práv, obmedzuje sa možnosť započítania spriaznených pohľadávok, obmedzuje sa ukončovanie zmluvných vzťahov a upravuje sa spočívanie behu niektorých lehôt,” vymenúva ministerstvo.

Súčasne sa podľa schválenej legislatívy podnikateľovi pod dočasnou ochranou ukladajú povinnosti a priznávajú práva. Medzi základné oprávnenia podnikateľa pod dočasnou ochranou patrí oprávnenie uhrádzať „nový dlh“ pred „starým dlhom“ a z „nového dlhu“ prednostne „nespriaznený nový dlh“, pričom pôjde vždy o dlh v súvislosti s bežnou podnikateľskou činnosťou. Zákon upravuje aj tzv. úverové financovanie, ktoré podľa rezortu predstavuje jeden z významných nástrojov pri sanácii podniku a taktiež rieši zánik dočasnej ochrany. Dočasnú ochranu môže zrušiť aj súd na základe vlastného podnetu, ako aj na základe kvalifikovaného podnetu, ktorý môže podať akýkoľvek subjekt. Všetky úkony vo vzťahu k dočasnej ochrane by pritom podnik mal realizovať prostredníctvom na to určených formulárov.

Cieľom zavedenia, respektíve úprav „malého konkurzu“ je zase podľa ministerstva zlepšiť kľúčové parametre týkajúce sa likvidačných konaní. Inšpiráciou mu pritom bola právna úprava oddlženia. V malom konkurze sa upravuje pôsobnosť správcu skôr ako administrátora konania, kde riešenie miery uspokojenia jednotlivých veriteľov, ako aj obsah majetkovej podstaty, je viac postavené na iniciatíve veriteľov. “ Konkurz v prípade malého konkurzu je likvidačným konaním, v ktorom neexistuje záujem na pokračovaní v prevádzke podniku, respektíve je zanedbateľný, a tento jednoznačne prevyšuje záujem veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Cieľom návrhu zákona je preto vykonštruovať jednoduché, efektívne, hospodárne a rýchle likvidačné konanie,” vysvetľuje rezort. Súčasne sa upravujú aj zodpovednostné mechanizmy a sankcie, ktoré možno uložiť štatutárnemu orgánu úpadcu za porušenie jeho povinností v malom konkurze.

„Nízkonákladový, rýchly, malý konkurz je určený pre malé firmy, podnikateľov (povedzme reštaurácie či malé s.r.o.-čky), ktorým ich zámer, možno aj v dôsledku koronakrízy, nevyšiel, aby mohli odísť z trhu pomerne rýchlo a nebola to pre nich „trauma“ na ďalších päť rokov v rámci procesu riadneho konkurzu,“ priblížilo ministerstvo spravodlivosti. Návrh podľa neho podstatne zjednodušuje pravidlá pre vedenie konkurzu a pri splnení podmienok súd vyhlási malý konkurz na majetok dlžníka do 15 dní od doručenia návrhu. Rezort pre uľahčenie procesu pripraví formulár návrhu na takýto malý konkurz pre dlžníkov. Inštitút malého konkurzu má byť v zmysle návrhu trvalý.