Oslavujete prvé výročie fúzie. Hodnotíte to s odstupom času ako dobrý krok, ktorý splnil vaše očakávania?

Vytvorenie fúzie bolo logickým krokom, ktorý vyplynul z kombinácie nemeckej banky HypoVereinsbank a rakúskeho bankového koncernu Bank Austria. Spolu vytvorili HVB Group. Bank Austria Creditanstalt Group so sídlom vo Viedni prevzala zodpovednosť za Rakúsko a krajiny strednej a východnej Európy. V tom čase mali v Maďarsku, Českej republike aj na Slovensku pobočky obidve pôvodné banky, a preto bola fúzia logickým krokom. Môžeme povedať, že bol úspešný, podarilo sa nám technicky spojiť obidve banky. Dôležitejšie však je, že sme doviedli ľudí – našu pracovnú silu k tomu, aby sa stotožnili s bankou. Pomocou nich sme vytvorili novú, veľmi dynamickú firemnú kultúru.

Povedzme si o mene banky. Najskôr ste boli HVB Bank Slovakia, potom ste Slovensko v názve banky prestali používať. Prečo?

V obchodnom mene banky od začiatku bolo a aj naďalej zostalo Slovensko, k zmene došlo v zhode so záujmami skupiny pri značke a logu. Podnetom bola kúpa banky v Bosne a Hercegovine. Ak by sme názov tejto krajiny pripojili k HVB, bola by značka príliš dlhá a nepôsobila by atraktívne. Chceli sme mať spoločnú značku i logo v jednotlivých krajinách. Preto sme začali používať skrátený názov HVB Bank.

Pomohli vám osobné skúsenosti z fúzie, ktorú ste riadili v Slovinsku, v slovenských podmienkach?

Riadenie fúzie v Slovinsku bolo pre mňa výhodou. Pri splynutí podnikov je jedným z najdôležitejších krokov technická organizácia a využitie informačných technológií. Skutočne mi pomohlo, že som sa pred štyrmi rokmi s technickým spájaním stretol a svoje skúsenosti mohol uplatniť aj na Slovensku.

Kedysi ste povedali, že fúzia u nás nebude veľmi problematická, lebo spojí málo ľudí. Potvrdíte to aj teraz?

Spájanie podnikov nie je len otázkou čísel, dôležitý je najmä postoj ľudí. V našom prípade sme mali šťastie, že ľudia, ktorí pracovali v obidvoch bankách, neboli priveľmi odlišní. Mali podobný vek, jazykové schopnosti i vzdelanie. Jedným z našich špecifík je, že sme veľmi mladí. Priemerný vek v banke je 30 rokov. Pokladám to za výborný základ pre ďalší rozvoj. Musím ešte dodať, že plusom je aj vzdelanie, dve tretiny našich zamestnancov sú vysokoškolsky vzdelané. To je pre firmu tiež veľmi dôležité.

Čo je hlavnou myšlienkou novovytvorenej firemnej kultúry?

Jej nositeľom sú mladí a vzdelaní ľudia, z ktorých sa naozaj tešíme. Na prvom mieste sú, samozrejme, zákazníci a kvalitne poskytnuté služby.

Vzdelávate svojich zamestnancov na Slovensku alebo v Rakúsku?

Je to zmiešané, školíme ich v obidvoch krajinách, učíme na Slovensku i v materskej banke

v Rakúsku.

Spoločnosti teraz často znižujú počet zamestnancov. Aké sú vaše zámery?

Ak spojíte dve banky, rozmýšľate o efektívnosti. Náš prípad bol však trochu iný, fúziou sme nechceli a nepotrebovali znižovať náklady. V tom istom čase sme sa začali väčšmi zameriavať na retailových klientov, mali sme desať pobočiek, dnes ich je šestnásť. Koncom tohto alebo začiatkom budúceho roku, podľa technických možností, pribudne aj pobočka v Dunajskej Strede. Plánujeme otvoriť aj ďalšie, takže na konci roku 2003 by ich malo byť 25. Naším cieľom je mať zastúpenie vo všetkých významných regiónoch v krajine. Ako som už povedal, nemuseli sme znižovať počty zamestnancov. Kým pred rokom sme ich mali 250, dnes je to 372 zamestnancov. V budúcom roku chceme zamestnávať vyše 400 ľudí v trvalom pracovnom pomere. Naša situácia je teda úplne odlišná ako v iných bankách, ktoré naozaj znižujú počty zamestnancov a náklady.

Otvárate teda nové zastúpenia. Ako je to s trendom presunúť čo najväčší počet operácií z pobočiek na elektronické bankovníctvo?

Používanie rôznych ciest je zmiešané. Vieme, že budúcnosť je v alternatívnych distribučných kanáloch, ale stále budú zákazníci potrebovať aj priamy kontakt v pobočke. Samozrejme, zameriavame sa aj na elektronické bankovníctvo, ktoré ponúkame najmä firemným klientom. V budúcnosti chceme zaviesť štvrtú cestu komunikácie s klientom, priamy predaj produktov. Mala by byť doplnkom pobočiek. Takisto spolupracujeme s poisťovacími spoločnosťami, v budúcnosti budeme potrebovať rôzne kanály komunikácie. Zbytočných by bolo 100 alebo viac pobočiek, podstatných je 25 zastúpení vo všetkých významných regiónoch Slovenska.

Priamy predaj bude podľa vás štvrtým komunikačným kanálom. Ktoré sú prvé tri?

Sú to pobočky so všetkým potrebným zariadením, ktoré by som nazval nemobilným obchodom, ďalej elektronické cesty ako internet banking, elektronické bankovníctvo. Potom spolupráca s poisťovacími spoločnosťami, s ktorými ponúkame kombinované produkty, ako je životné poistenie s hypotekárnym úverom, a nakoniec predajcovia, ktorí nebudú v pobočke, ich cieľom bude priama komunikácia so zákazníkmi.

Dostali sme sa k hypotekárnym úverom, ktoré považujete za jednu z priorít banky. Ako sa vám darí napĺňať tento cieľ? Prečo by mali zákazníci požiadať o hypotéku práve vás?

Ponúkame už spomínaný kombinovaný produkt. Našou výhodou je rýchle znižovanie úrokových sadzieb i operatívnosť vybavenia potrebných náležitostí a úveru. S rastom hypoúverov sme spokojní, aj keď berieme do úvahy, že nemáme toľko pobočiek ako niektoré iné banky na Slovensku, čo je nevýhodou. Aj preto sa snažíme o rozšírenie siete.

Vaša skupina je jedným z vedúcich subjektov na trhu hypotekárneho financovania.

Skutočne je skupina jedným z lídrov v poskytovaní hypoúverov, no nielen pre retailových, ale aj firemných klientov. Aj HVB Bank je aktívna vo financovaní veľkých projektov.

Aký je teda pomer medzi retailovou a korporátnou klientelou?

V súčasnosti máme približne 16-tisíc retailových zákazníkov a okolo 1 200 firemných klientov. K nárastu došlo u nás najmä v prvej skupine, v čase fúzie sme mali zhruba 10-tisíc zákazníkov. Sme spokojní, že fúzia pomohla k rastu v tomto segmente. Našou ambíciou je zvýšiť počet privátnych zákazníkov, čo bude možné spolu s budovaním siete. Máme však aj dobre vybudovanú firemnú klientelu, naša predchodkyňa Bank Austria Creditanstalt, ktorá je teraz súčasťou banky, prišla na Slovensko v roku 1995 a zameriavalaa sa najmä na firmy. Podobne aj HypoVereinsbank.

Súčasťou retailu sú aj malé a stredné podniky, ktoré sa v zdravej ekonomike považujú za hlavných nositeľov pridanej hodnoty. Máte pre nich pripravené osobitné produkty?

Keď sa pozrieme do histórie, už spomínaní predchodcovia oslovovali predovšetkým veľkých zákazníkov. Preto sme sa aj my koncentrovali na tento segment. Pred rokom sme zmenili orientáciu a zamerali sme sa aj na trh malých a stredných podnikov. Problematická je však aj jeho definícia. Za malé a stredné podniky považujeme také, ktorých výnosy sú od 5 000 až po 40 miliónov eur. Pohľad na trh je rôzny na Slovensku a vo väčších krajinách. Firma, ktorá je v zahraničí považovaná za stredného podnikateľa, môže v SR byť jednou z najväčších. Skutočne už pracujeme na tom, aby sme zvyšovali podiel aj pri týchto podnikoch. Jedným zo špecifík slovenského trhu je, že stredná vrstva tu historicky nie je vybudovaná. To by sa však v nasledujúcich rokoch malo zmeniť.

Aj naďalej bude teda prioritou získavať retailových zákazníkov?

Skutočne chceme rozvíjať stratégiu v retailovom obchode, chceme pridať mobilný priamy predaj, intenzívne budovať oddelenie privátneho bankovníctva. Nechceme byť len bankou pre retailových klientov, ale poskytovať aj profesionálne služby privátnej klientele.

Kedy chcete otvoriť oddelenie privátneho bankovníctva?

S jeho budovaním sme už začali, je ešte včasné hovoriť o konkrétnych krokoch. Ale v najbližších mesiacoch budeme v tomto segmente veľmi aktívni.

Majú vaši zamestnanci skúsenosti s privátnym bankovníctvom?

Pracovníkov vzdelávame, prišli ich školiť aj z Nemecka, z HypoVereinsbank, ktorá je v tomto i veľmi skúsená. Máme veľmi úzke spojenie s našou správcovskou spoločnosťou, predávame ich podielové fondy, aj tu vidíme perspektívu, ponuka bude teda bohatá.

Akú budúcnosť predpovedáte slovenskému bankovníctvu? Predpokladáte, že vás vo fúziách budú viacerí nasledovať?

Keď sa pozrieme na slovenský bankový trh, v prvom rade treba povedať, že mu veľmi pomohla už takmer dokončená privatizácia, teraz je približne 90 % bánk vo vlastníctve zahraničných majiteľov. To je jeho prvý veľký krok. Výsledkom je, že banky sú efektívnejšie, no stále je na trhu priveľa bánk. Trh s piatimi miliónmi obyvateľov nie je taký veľký, aby sa ich tu uživilo 20. Na druhej strane, výsledkom veľkého počtu bánk a nadmernej likvidity je veľmi silná konkurencia. Neočakávam početné fúzie v slovenských bankách, možno ako výsledok fúzií mimo krajiny. Iným riešením je, že niektoré zahraničné banky odídu, tak ako sa to stalo v Maďarsku, kde si uvedomili, že nebudú také úspešné, ako očakávali.

Zohrá svoju úlohu aj špecializácia?

Nikdy to nevieme celkom predvídať, ale, samozrejme, banky si môžu povedať, že je príliš veľa univerzálnych bánk a budú sa špecializovať na určitý segment. Ku koncu by mali byť dve až tri banky, ktoré sa budú zaoberať retailovým bankovníctvom a niekoľko takých, ktoré sa zamerajú na korporátnu klientelu.

Dr. Christian Suppanz

Vek: 51 rokov

Vzdelanie: Ekonomická univerzita vo Viedni, Fulbright Scholarship na University of Alabama, postgraduálne štúdium na Institute for Advanced Studies vo Viedni, PhD. na Viedenskej univerzite

Funkcia: predseda Predstavenstva HVB Bank Slovakia, a. s.