Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok spolu s návrhom rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky parlamentný finančný výbor podporil hlasmi koaličných poslancov. Tí odporučili parlamentu schváliť návrh rozpočtu aj s pozmeňujúcim návrhom šéfa finančného výboru Ladislava Kamenického (Smer-SD), ktorý reaguje na aktuálne legislatívne zmeny. Do rozpočtu sa tak zakalkulujú nižšie príjmy z poistného odvodu, keďže podľa posledných informácií sa má vzťahovať iba na nové poistné zmluvy uzavreté po účinnosti zákona 1. januára 2017. Zároveň sa však navyšujú príjmy z dôvodu zrušenia maximálneho vymeriavacieho základu pri zdravotných odvodoch a zvýšenia stropu pri sociálnych odvodoch.

„Na výsledné čísla to nebude mať žiadny dopad. Nezvyšujeme deficit, ani ho neznižujeme,“ povedal po rokovaní finančného parlamentného výboru minister financií Peter Kažimír. Ako dodal, vyššie príjmy zo zrušenia stropu pri zdravotných odvodoch by pritom mali smerovať v rezorte zdravotníctva na opravy konkrétnych nemocníc. Ďalšie zmeny v návrhu rozpočtu počas jeho prerokúvania v parlamente minister neočakáva.

K návrhu rozpočtu sa vyjadril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karol Mitrík. Kontrolný úrad podľa neho nemá zásadné pripomienky k návrhu, aj keď v ňom vidí niektoré riziká. Tie sú však predovšetkým globálneho charakteru a vláda ich nevie ovplyvniť. NKÚ poukazuje vo svojom hodnotení aj na to, že existuje väčší priestor na konsolidáciu a to aj na výdavkovej strane rozpočtu.

Tempo konsolidácie bolo aj terčom kritiky od opozičného poslanca za SaS Eugena Jurzycu. Ten tvrdí, že vláda aktívne odďaľuje vyrovnaný rozpočet. Pretože ak by nič nerobila, vyrovnaný rozpočet by sme dosiahli už v roku 2017. Zároveň však podľa neho pri rastúcich príjmoch a pomalšej konsolidácii nevidno výraznejšie zlepšenie v rezortoch financovaných z verejných zdrojov.

Minister financií Peter Kažimír hovorí, že posunutie termínu vyrovnaného rozpočtu o dva roky na rok 2019 bolo politickým rozhodnutím v rámci koalície po posledných parlamentných voľbách. Ako dodal, za dôležité z jeho pohľadu považuje, že aj aktuálne navrhované tempo konsolidačného procesu je v súlade s požiadavkami paktu stability a rastu.

Podľa návrhu rozpočtu má pritom verejná správa na budúci rok hospodáriť so schodkom 1,29 % hrubého domáceho produktu (HDP). Kabinet plánuje znížiť schodok v roku 2018 na 0,44 % HDP a prvý prebytkový rozpočet by malo Slovensko dostať v roku 2019 s plusovým saldom 0,16 % HDP. Verejný dlh by tak mohol postupne klesať až k úrovni 49,1 % HDP v roku 2019. Súčasťou návrhu je pritom podľa Kažimíra aj rezerva v sume 100 mil. eur, ktorá zatiaľ nemá presné rozdelenie. Časť z nej však určite pohltí úprava miezd vo verejnej správe, ktorá vzíde z prebiehajúceho kolektívneho vyjednávania.

Návrh rozpočtu po prerokovaní v ďalších parlamentných výboroch čaká na novembrovej schôdzi aj rokovanie v pléne