Všetkých osem krajín (EÚ8: Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Slovenská republika a Slovinsko ) je členom Skupiny Svetovej banky. Majú teda i naďalej nárok na poskytovanie poradenstva, technickej a finančnej pomoci zo strany Svetovej banky. Slovinsko už formálne „povýšilo“ a opustilo postavenie dlžníka.

„Prijatie do EÚ znamená obrovský úspech pre skupinu krajín, ktoré pred menej ako 15 rokmi nastúpili cestu úplnej transformácie svojich ekonomík a spoločností,“ povedal Shigeo Katsu, vice-prezident Svetovej banky pre Európu a Strednú Áziu. „Znamenalo to liberalizáciu trhov a cien, modernizáciu súdnictva, privatizáciu podnikov a bánk a zabezpečenie nových prístupov k poskytovaniu služieb sociálnej starostlivosti.“

S cieľom vstúpiť do EÚ hľadalo osem pristupujúcich krajín aj podporu Svetovej banky pri realizovaní reforiem potrebných na vytvorenie základného legislatívneho rámca, ktorý musia prijať všetky členské štáty. Tento rámec, známy ako acquis communautaire, pozostáva z množstva predpisov, noriem a politík riadiacich EÚ. Kodanské kritériá, odsúhlasené Európskou radou v roku 1993, vyžadujú od budúcich štátov, aby boli stabilnými demokraciami s fungujúcimi trhovými ekonomikami a boli konkurencieschopné v rámci spoločného trhu EÚ.

Svetová banka takisto pomohla krajinám EÚ8 pri modernizácii ich systémov sociálnych služieb, ako aj v dosahovaní ďalších rozvojových cieľov. I keď sa Svetová banka neriadi acquis, jej podpora bola v daných oblastiach úzko koordinovaná s Európskou komisiou.

Od začiatku transformácie začiatkom 90-tych rokoch Svetová banka požičala EÚ8 spolu 12,1 mld USD na realizáciu 153 operácií. V súčasnosti ešte stále prebieha implementácia 32 z týchto operácií v celkovej hodnote 1,6 mld USD.

Podpora integrácie do EÚ

V nasledujúcom období sa nové členské štáty zamerajú na implementáciu ustanovení acquis a na čo najlepšie využitie štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ. Cieľom týchto „štrukturálnych fondov“ je zlepšiť situáciu v hospodársky zaostalých a sociálne zanedbaných oblastiach a zmenšiť rozdiely v príjmoch medzi novými a súčasnými členmi EÚ.

Na základe osobitného záujmu nových členských štátov je Svetová banka pripravená pomôcť v tých oblastiach, kde jej globálna expertíza alebo skúsenosť z jednotlivých krajín poskytuje komparatívnu výhodu. I keď dostupnosť štrukturálnych fondov pravdepodobne zníži dopyt po financiách Svetovej banky, niektoré nové členské štáty už vyjadrili záujem o pokračovanie poradenstva a podpory zo strany Svetovej banky pri budovaní odbornej spôsobilosti zamestnancov vo verejných službách.

Finančnú podporu Svetovej banky bude tiež možné použiť na krytie spolufinancovania, ktoré musia nové členské štáty poskytnúť na projekty financované zo štrukturálnych fondov. Tie pokryjú 50 až 85 percent nákladov projektu. Okrem financovania rozdielu budú musieť nové členské krajiny predfinancovať investície, s tým, že tieto budú následne preplatené zo štrukturálnych fondov. Prostriedky Svetovej banky budú môcť byť použité aj na tento účel.

Tak ako všetky ostatné členské štáty EÚ, aj týchto osem stredoeurópskych a pobaltských štátov bude musieť dodržiavať politiku sociálnej inklúzie, ktorú EÚ prijala v roku 2000. Táto politika je zameraná na zvýšenie sociálnej a ekonomickej participácie a pomoc zraniteľným skupinám obyvateľstva. S cieľom pomôcť krajinám splniť záväzky vyplývajúce z tejto politiky, Svetová banka spolupracuje s krajinami Strednej Európy, Európskou komisiou, Inštitútom otvorenej spoločnosti a inými európskymi partnermi na podpore začleňovania Rómov do spoločnosti a konkrétne na zvyšovaní príležitostí na vzdelávanie pre rómsku mládež prostredníctvom vytvoreného Fondu pre vzdelávanie Rómov.

Partnerská spolupráca

Svetová banka úzko spoluprácuje s Európskou komisiou a hlavnými európskymi finančnými inštitúciami. Medzi partnerov Svetovej banky patria: Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), Severská investičná banka (NIB), Severská korporácia pre financovanie životného prostredia, Rozvojová banka Rady Európy a Čiernomorská rozvojová banka. V roku 1998 podpísala Svetová banka spolu so svojimi partnermi Memorandum o porozumení s Európskou komisiou v oblasti spolupráce v pristupujúcich a kandidátskych krajinách EÚ.

V roku 2003 bolo Memorandum o porozumení rozšírené o Cyprus, Maltu a Turecko a zároveň o poskytovanie spolupráce pri reformách v školstve, zdravotníctve a dôchodkovej reforme. Možnosť spolupráce v Chorvátsku, ako aj iných budúcich kandidátskych krajinách je tiež otvorená.

Podpora vstupu do EÚ

Svetová banka podporuje pristupujúce krajiny prostredníctvom poskytovania pôžičiek na investičné projekty a programy so širším záberom, ako aj prostredníctvom analytických a poradenských služieb.

Príklady projektov a programov:

“ Financovaním rozvoja vidieka pomohla Svetová banka v Poľsku zlepšiť vidiecke cesty a vzdelávanie a vybudovať regionálne a miestne administratívne kapacity.

“ Pomoc Svetovej banky pri reforme podnikov a finančného sektora v Maďarsku pomohla vytvoriť podmienky pre hospodársky rast, ktorého hybnou silou sa stal súkromný sektor, zatiaľ čo podpora dôchodkovej reformy napomohla pri reforme verejných financií.

“ V Slovenskej republike pomáha Svetová banka svojím poradenstvom a pôžičkami pri zásadnom prehodnocovaní existujúceho systému zdravotníctva.

“ V Lotyšsku pomohla podpora Svetovej banky, zameraná na financovanie zariadení na čistenie odpadových vôd znížiť, znečistenie Baltského mora.

“ V Slovinsku spojila podpora Svetovej banky kľúčové vládne agentúry a systém súdnictva za účelom vytvorenia moderného systému registrácie nehnuteľností.

Príklady analytickej práce a poradenstva:

“ Vo väčšine nových členských krajín objasnila ekonomická analýza Svetovej banky vo forme Ekonomického memoranda krajiny náklady a prínosy makroekonomických reforiem potrebných na splnenie požiadaviek EÚ.

“ Českej republike, Poľsku a Litve poradila Svetová banka pri modernizácii ich finančného sektora.

“ V Litve, Lotyšsku a Poľsku pomohla Svetová banka navrhnúť stratégie budovania konkurencieschopnejšej vzdelanostnej spoločnosti.

“ V Lotyšsku podporuje Svetová banka reformy zamerané na riešenie problematiky korupcie, zlepšenie štátnej služby a riadenie verejných výdavkov.

“ V pobaltských krajinách pomohli konzultácie Svetovej banky pri modernizácii dopravných sietí.

Hodnotenie ekonomických výsledkov

Posledné hodnotenie ekonomiky EÚ8 Svetovou bankou svedčí o udržaní dynamiky rastu produkcie počas viac ako dvoch rokov aj napriek slabému rastu v Západnej Európe a väčšine ekonomík sveta. Reálny rast HDP bol v EÚ8 v roku 2001 a 2002 okolo 2,5% (vážený priemer). V roku 2003 sa zvýšil na viac ako 3% a odhaduje sa, že v roku 2004 dosiahne 4%. Napriek tomu je vzhľadom na značný rozdiel úrovne príjmov v porovnaní s príjmami v súčasných členských štátoch celkový hospodársky rast v regióne ešte stále mierny .

V rámci krajín EÚ8 predbehli v rokoch 2001-03 pobaltské štáty Strednú Európu a dosiahli priemerný rast na úrovni cca 6% ročne, a to vďaka rastúcej osobnej spotrebe a zahraničným investíciám. V tom čase príjmy v Strednej Európe rástli oveľa pomalším tempom (cca 2,5%), pričom ich spomalil najmä slabý rast v Poľsku v rokoch 2001-02. Nedávny rast v Českej republike, Maďarsku a Poľsku bol podporený vývozom a rastúcou domácou spotrebou, vrátane značnej fiškálnej expanzie.

Pri významnom zlepšení produktivity a v podmienkach len mierneho rastu dopytu sa väčšine krajín podarilo udržať infláciu pod kontrolou. Nezamestnanosť je však aj naďalej vysoká, viac ako 15% v Poľsku a v Slovenskej republike a viac ako 10% vo väčšine zvyšných krajín EÚ8. V týchto podmienkach nedochádza k dostatočnému pokroku v znižovaní pretrvávajúcej chudoby a sociálnej exklúzie, predovšetkým vo vidieckych oblastiach.

I keď štrukturálne reformy a integrácia do EÚ by mali podporiť hospodársky rast v strednodobom horizonte, je možné, že k oživeniu vonkajšieho dopytu bude dochádzať len pomaly. Navyše už beztak slabá fiškálna pozícia väčších krajín EÚ8 sa môže ďalej ešte zhoršiť tlakom výdavkov spojených so vstupom do EÚ a demografickými tlakmi na príliš veľkorysé sociálne nároky.

Pred krajinami EÚ8 stoja tiež dôležité výzvy v oblasti zlepšovania infraštruktúry a plnenia environmentálnych noriem. Krajiny budú tiež musieť zvládnuť tlak dofinancovávania priamych platieb do poľnohospodárstva. Z dlhodobejšieho hľadiska pôjde o výdavky na zvyšovanie administratívnych kapacít vo verejnej správe s cieľom implementovať acquis communautaire a iné záväzky voči EÚ, predovšetkým Lisabonskú dohodu o zvyšovaní produktivity.

Pozitívne je, že v rokoch 2004-2006 sa v týchto krajinách očakáva naďalej silný rast, i keď v niektorých ekonomikách EÚ8 je domáci dopyt – predovšetkým verejná a osobná spotreba – poháňaný expanzívnou fiškálnou politikou a/alebo rýchlym rastom reálnych miezd. Účinná realizácia acquis communautaire a k tomu sa vzťahujúce štrukturálne reformy by mali poskytnúť pevnejší základ pre udržateľný rast.

„Nové členské krajiny realizujú súbor zložitých reforiem vrátane reforiem daňových systémov a reforiem sociálnych oblastí (dôchodková reforma, reforma zdravotníctva a školstva), infraštruktúry a energetiky a financií. Väčšina krajín si počína pri transformácii obzvlášť dobre. Ich skúsenosť je priamym odkazom pre súčasné členské štáty, ktoré zápasia s podobnými výzvami na ceste približovania sa Európy k lisabonským kritériám pre rok 2010, ktorých cieľ je podporovať rozvoj dynamických a konkurencieschopných spoločnosti,“ poznamenáva pán Katsu.