Údaje spravované finančnou správou by mali byť bezpečnejšie. Úrad vicepremiéra pre informatizáciu tento týždeň schválil okrem iných aj projekt zameraný na vybudovanie nosnej infraštruktúry bezpečného informačno-komunikačného systému finančnej správy. Projekt vrátane desaťročnej prevádzky za takmer 80 miliónov eur sa pritom stretol s kritikou odborníkov zo Slovensko.Digital, ktorí ho v predloženom znení neodporučili schváliť. Hovorili najmä o nedostatočne definovaných cieľoch, slabo odôvodnených úsporách, či chýbajúcich analýzach alternatívnych riešení.

Finančná správa však oponuje, že schválením projektu úradom vicepremiéra Richarda Rašiho sa potvrdilo, že jej projekt má svoje opodstatnenie, je dobre pripravený a vhodný na realizáciu. „Cieľom projektu je dbať na technologický pokrok a v čo najväčšej miere zabrániť hrozbám v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Finančná správa pracuje totiž s vysoko citlivými dátami všetkých daňových subjektov, ktoré musí chrániť a adekvátne vyhodnocovať,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.

Výstupom projektu bude podľa nej vybudovanie nosnej infraštruktúry na monitoring, analýzu a aktívnu ochranu pred kybernetickými hrozbami v rámci finančnej správy, vybudovanie samostatnej nosnej siete na odhaľovanie útokov či analytického centra pre posudzovanie jednotlivých druhov správania sa zamestnancov, ako aj samotnej siete. Samotný úrad vicepremiéra pre informatizáciu pritom tvrdí, že po zavedení podobného systému v Nemecku sa zvýšil výber daní o 5 mld. eur ročne. Ako, to však nekonkretizoval.

Jedným z cieľov tohto projektu má byť pritom podľa Slovensko.Digital aj zníženie počtu ľudí, ktorí sa dostávajú do kontaktu s citlivými informáciami. Finančná správa na to plánuje nakúpiť takmer 1 000 špeciálne zabezpečených počítačov. Podľa Slovensko.Digital však v projekte úplne absentuje analýza a príslušná alternatíva možnosti zníženia počtu osôb, ktoré sa dostanú do styku s citlivými informáciami, napríklad organizačnou zmenou. „Vzhľadom na enormne vysoké plánované náklady na túto časť považujeme za nevyhnutné, aby boli identifikované a vyhodnotené skutočné variantné riešenia s cieľom minimalizácie nákladov,“ uviedol Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.

Odborníkom na informačné technológie sa nepozdáva ani deklarovaná výška dosiahnuteľných úspor v objeme 114 miliónov eur, ktorá je podľa nich založená iba na dvoch číslach z „neverejnej analýzy“. „Takto nie je možné overiť, či prínosy sú dosiahnuteľné, alebo či boli určené správne. V projekte sú deklarované obzvlášť vysoké náklady v časti „HW a licencie“, pričom nie je nijako konkretizované, ako boli určené, alebo na čo konkrétne zdroje budú použité. Pritom predpokladáme, že finančná správa už má vybraté konkrétne produkty, ktoré však utajuje,“ tvrdí Illek. Aj pre tieto dôvody navrhovala iniciatíva Slovensko.Digital projekt zastaviť a prerobiť.

Finančná správa však tvrdí, že na pripomienky Slovensko.Digital reagovala priamo na verejnom vypočutí. „Poskytli sme im tiež písomne všetky informácie – ktoré bolo, vzhľadom na citlivý charakter údajov, možné poskytnúť. O podrobnostiach, ktoré bude možné v súvislosti s realizáciou projektu zverejniť, budeme podrobnejšie informovať už v najbližších dňoch,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa finančnej správy.