Finančné inštitúcie sa musia prispôsobiť novému svetu zásadnými zmenami svojho modelu, tvrdí štúdia PricewaterhouseCoopers
Vo svetovom finančníctve dochádza k zásadným zmenám, uvádza štúdia PricewaterhouseCoopers (PwC) nazvaná „Deň po zajtrajšku“ (The day after tomorrow). Finančné inštitúcie sa snažia prispôsobiť zmenám, ktoré sú dôsledkom úverovej krízy. Štúdia PwC analyzuje trendy a modely, ktoré z tejto situácie vyplývajú
Podľa PwC sa nový model finančných služieb vyznačuje týmito hlavnými rysmi:
- zrýchlený presun ekonomickej sily na východ (predovšetkým do rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík Brazílie, Ruska, Indie a Číny)
- jednoduchšie a transparentnejšie fungovanie bánk vychádzajúce z tradičného poňatia bankovníctva
- aktívnejšia rola vlád v bankách, ktorá môže viesť k významným stretom záujmov
- prísnejšia správa bánk založená na regulácii na štátnej aj medzinárodnej úrovni
- potreba vytvoriť udržateľný obchodný model, ktorý finančným inštitúciám pomôže prejsť od boja o prežitie k dlhodobej stratégii
Jeremy Scott, svetový líder skupiny pre finančné služby, PricewaterhouseCoopers, vraví:
„Transformácia finančných inštitúcií, ktorú dnes zažívame, je bezprecedentná. S pokračujúcou finančnou krízou začínajú byť isté len neistoty. V niektorých prípadoch sa už nedá postupovať tak, ako to bolo doposiaľ bežné, a vo finančnom sektore môžeme očakávať rozsiahle zmeny. Previazanosť svetových trhov a prianí viacerých zainteresovaných strán – vlád, regulačných orgánov, vedenia a akcionárov – vrátiť sa k stabilnejším časom si žiadajú opatrenia, ktoré pomôžu vyriešiť pretrvávajúcu neistou situácie.“
Medzi hlavné zistenia štúdie patrí:
- Presun svetovej finančnej sily smerom na východ
Presun finančnej sily zo západu na východ sa zrýchlil. V dôsledku úverovej krízy „spľaskla“ kapitálová bublina založená na investičných tokoch vyvolaných makroekonomickou nerovnováhou svetovej ekonomiky dominovanej vplyvom USA. Nový model svetového obchodu a investícií, ktorý bude výsledkom tohto zásadného preskupenia, bude veľmi odlišný od doterajšieho systému s centrom v USA.
- Návrat k tradičnému poňatiu bankovníctva
Budúce bankovníctvo sa bude vyznačovať menším, prísnejšie regulovaným bankovým systémom a prevahou univerzálnych bánk. Paralelné bankové systémy budú z veľkej časti odstavené. Banky, ktoré sa pre zaistenie svojej likvidity spoliehali na kapitálové trhy a ktoré sa úzko špecializovali namiesto toho, aby fungovali univerzálne, sa budú musieť reštrukturalizovať. Tento návrat k tradičnému ponímaniu bankovníctva povedie k tomu, že bankový model bude jednoduchší, odolnejší voči rizikám a transparentnejší. Banky budú dosahovať nižšie zisky, ale výnosy po započítaní rizika nebudú výrazne nižšie, pretože tento obchodný model bude celkovo menej rizikový. Banky si ponechajú väčšiu časť svojich výnosov a ponesú viac zodpovednosti za overovanie kvality úverov.
Michal Kopanič, vedúci oddelenia poradenstva pre finančný sektorPricewaterhouseCoopers, uviedol:
Ostatné roky 20 storočia znamenali pre banky bezprecedentný rast a teda i príležitosť pre aktívny vstup do oblastí podnikania, ktoré síce pôvodne neboli typickým bankovým biznisom, ale v porovnaní so starostlivosťou o vklady klientov a poskytovanie úverov prinášali neporovnateľne vyššie zisky.
V tradičnom pojatí bankovníctva zverujú klienti banke peniaze, ktoré banka používa tak, aby mohla z výnosu vrátiť klientovi vklad a vyplatiť úrok za dosiahnutia primeranej marže, ktorá pokryje náklady a zaistí banke uspokojivý zisk. Znamená to teda, že banky v takomto ponímaní nesú zodpovednosť najmä voči svojim klientom – vkladateľom.
Udalosti posledných dní prinútili celý finančný trh k zvýšeniu obozretnosti pri komunikácii s klientom a dôsledné preverenie deklarovaných údajov budúceho dlžníka. Bankovníctvo tak zažíva návrat k svojim základom.“
- Aktívnejšia rola vlády
Očakáva sa, že vlády budú viac zasahovať do spôsobu fungovania finančného systému, aby stimulovali chod svojich ekonomík. Takéto zásahy sú už pozorovateľné v USA a vo Veľkej Británii, kde je na štátom podporované banky vyvíjaný nátlak ohľadne majetkov zabavených bankou pre nesplácanie dlhov a pôžičiek pre malé a stredne veľké podniky. Môžeme zrejme očakávať ešte väčšie konflikty, keď vlády začnú pod vplyvom verejnej mienky uplatňovať vplyv na bankovú správu, zdaňovanie, spôsob vyplácania dividend a platovú politiku. Potom, čo bola bankám poskytnutá obrovská vládna pomoc, bude verejnosť očakávať, že banky zmenia svoje chovanie a viac zohľadnia verejné záujmy pred záujmami svojich akcionárov.
- Snaha o reguláciu s nulovým rizikom
Základné slabiny súčasného regulačného systému už boli zistené a teraz sú na rade zásadné zmeny v regulačnom prostredí. Je zrejmé, že finančný sektor nie je možné regulovať iba na národnej úrovni. Skupina G20 už navrhla „Akčný plán“ pre reformu regulačného systému. Keďže založenie jedného regulačného orgánu by mohlo byť spojené s množstvom konfliktov záujmov, je nutné túto variantu dôkladne zvážiť. Tzv. on-shore banky (t.j. regulované banky mimo daňové raje) budú podliehať silnejšiemu dohľadu a vo viacerých oblastiach. Najdôležitejšia bude finančná stabilita a všetko, čo by ju mohlo ovplyvniť, bude nejakým spôsobom regulované. Tento dohľad bude prepojený s väčším vplyvom vlád na stratégie štátom podporovaných bank.
- Mimoriadne rozpočtové problémy
Západné vlády budú čeliť vážnym rozpočtovým problémom, pretože ekonomická recesia a prepad cien aktív znížia ich daňové príjmy. Banky síce dostanú krátkodobú úľavu, ale z dlhodobého hľadiska môžu očakávať vyššie zdanenie. Vzhľadom k podielu finančných služieb na celkovej ekonomike vyspelých štátov je prirodzené, že sa vlády budú snažiť tento sektor čo najviac zdaniť.
- Od boja o prežitie k udržateľnej stratégii
Finančné inštitúcie sa musia ubrániť pokušeniu iba reagovať na vývoj situácie a nezaoberať sa dlhodobou stratégiou. Zároveň sa taktiež musia prispôsobiť novej realite podnikania, kedy budú veľkú rolu hrať záujmy rôznych zainteresovaných strán, predovšetkým vlád a verejnosti.
0,011
0,012
