Finančná kríza mení úlohy vlády
Súčasná finančná kríza sa premietne do ďalšieho posilnenia úlohy verejnej správy v hospodárstve. Na rozdiel od predchádzajúcich kríz však budú jednotlivé centrálne vlády svoje aktivity viac globálne koordinovať a súčasne prenášať svoje právomoci na regionálnu a miestnu správu alebo dokonca na súkromné podniky. Oblasťou, ktorá môže najviac profitovať zo širšieho zapojenia verejného sektora počas krízy, bude najmä infraštruktúra. Vyplýva to zo správy poradenskej spoločnosti Deloitte.
„Vlády budú pravdepodobne reagovať na súčasnú krízu rovnakým spôsobom, akým mnohé z nich reagovali na krízy v minulosti, teda rozšírením deficitného financovania niektorých lokálnych projektov,“ uviedol Greg Pellegrino, vedúci globálneho oddelenia spoločnosti Deloitte Touche Tohmatsu pre verejný sektor.
V porovnaní s minulosťou sa budú národné vlády snažiť o úzku spoluprácu pri riešení nástrah krízy. „Úverové problémy, ktoré sa šíria z jednej krajiny do druhej, a spoločné snahy o zavedenie ochranných opatrení sú jasnými dôkazmi toho, že žiadny štát nie je izolovaným ostrovom,“ hovorí G. Pellegrino a pripomína nedávne snahy britskej a francúzskej vlády podporiť kroky Medzinárodného menového fondu smerujúce k ochrane ohrozených menových a akciových trhov vo východnej Európe.
„Vlády budú musieť zaviesť prísne programy znižovania nákladov, zvýšiť prevádzkovú efektívnosť, zlepšiť kontrolné mechanizmy a objaviť nové cesty, ako zvládnuť viac za menej prostriedkov, čo naopak povedie k ďalším inováciám. Zlé časy volajú po väčšej efektivite a verejnosť, ktorá sa ocitá pod tlakom, zároveň žiada od vlády viac. Pravdou je, že viaceré dôležité vládne transformácie v minulosti prebehli v dobách veľkých ekonomických prepadov,“ hovorí G. Pellegrino.
Verejný sektor by mal počas krízy viac dbať na efektivitu. Podmienkou je prehodnotenie prevádzkových modelov — riešením môžu byť konsolidácie, spoločné využívanie služieb, spolupráca medzi subjektmi poskytujúcimi verejné služby, integrácia služieb na rôznych vládnych úrovniach a prepojovanie modelov na poskytovanie služieb.
Kríza by rovnako mohla posunúť spoluprácu verejného a súkromného sektora. Verejné zdroje, ktoré v súčasnosti prinášajú nízku hodnotu, ako sú nevyužité pozemky či budovy, môže oživiť a k rozkvetu priviesť súkromný podnikateľ na pozícii zmluvného správcu. Otvorený verejný sektor môže zvýšiť svoju atraktivitu pre investorov. Súkromní podnikatelia budú ochotnejší nielen sa podieľať na nákladoch, ale aj pristupovať na rôzne zmluvné modely, ktoré im zaistia odmenu priamo úmernú kvalite poskytovaných služieb.
Ako získať talentovaných pracovníkov
Ďalším problémom, ktorý so sebou prináša globálna finančná kríza a nutnosť vystačiť si s menším objemom prostriedkov, je spôsob, ako získať talentovaných ľudí pre prácu vo verejnom sektore. Práca v tomto sektore bude totiž prinášať rad nových výziev, avšak len málo istých úspechov. Z tohto pohľadu bude nábor pracovníkov pre verejný sektor príležitosťou k transformácii postupov v oblasti personalistiky.
„Vlády na celom svete môžu zo všetkých zmien, ktoré si kríza vyžiada, vyťažiť celú novú generáciu pracovníkov poskytujúcich verejné služby, ktorí vstúpia do verejného sektoru s ambicióznymi plánmi a očakávaniami, celkom iste odlišnými od plánov a očakávaní ich predchodcov,“ vysvetľuje G. Pellegrino.
Viac projektov v oblasti infraštruktúry
Najprínosnejšou bude finančná kríza z pohľadu infraštruktúry, pretože práve na túto oblasť sa zameriava pozornosť finančného sektora. Dopad bude v podstate okamžitý. Vzhľadom na obmedzené príležitosti v tradičných oblastiach investovania sa záujem globálnych investorov presunie na infraštruktúru, ktorá je vďaka nízkej rizikovosti relatívne odolná voči existujúcim finančným ťažkostiam. Projekty v oblasti infraštruktúry sú rozsiahle, veľmi konkrétne, stabilné a dlhodobo predvídateľné a výnosy z nich pomerne nezávislé od ekonomických okolností a širších súvislostí, pretože dopyt zostáva všeobecne vysoký.
V snahe udržať krok s celosvetovým vývojom vlády zistia, že užitočnou alternatívou môžu byť inovačné stratégie financovania, napr. spoločné projekty verejného a súkromného sektora, tzv. PPP (public-private partnership). G. Pellegrino však varuje: „Cieľom infraštruktúrnych projektov by nemala byť čisto tvorba pracovných miest, ale investícia do ekonomiky a udržateľného rozvoja.“
„Mnoho z uvedených trendov bude relevantných aj pre región strednej Európy,“ hovorí Michal Petrman, vedúci partner Deloitte pre Českú a Slovenskú republiku. „Tlak na rozpočet, keď príjmová strana bude klesať, ale výdavková bude skôr rásť, vyvolá ďalšie požiadavky na úspory nákladov vo verejnej sfére. Aj tu však existujú zaujímavé príležitosti. Napríklad získanie kvalitnejších ľudí do štátnej správy vzhľadom na obmedzovanie zamestnanosti v privátnom sektore. Infraštruktúrne projekty budú ešte viac zaujímavé pre dodávateľov, ako aj pre financujúce inštitúcie a pri nedostatku dopytu by mal byť štát schopný dohodnúť výrazne lepšie podmienky. Úspešné riešenie týchto výziev bude ale vyžadovať podstatne väčšiu politickú zodpovednosť a stabilitu vlád, ako aj zníženie stále pretrvávajúcej korupcie.“
Správu Vláda na rázcestíwww.deloitte.com.ENG možno v úplnom znení stiahnuť na
0,000
0,030
