Finančná gramotnosť Slovákov je nižšia ako očakávaná

Banky síce môžu klientovi ponúknuť svoje produkty, ale ak nerozumie, čo je úroková sadzba, podľa SBA nie je úlohou bánk mu to vysvetľovať

Finančná gramotnosť slovenského spotrebiteľa nie je podľa prieskumu Slovenskej bankovej asociácie (SBA) na dostatočnej úrovni. Respondenti si podľa výkonného riaditeľa asociácie Ladislava Unčovského v rámci bankových produktov často zamieňajú pojmy a nerozumejú im. Podľa neho existuje asymetria medzi dostatkom a nedostatkom informovanosti. „Informácií je dostatok a klienti majú od bánk všetky potrebné informácie, napriek tomu sa necítia byť dobre informovaní,“ skonštatoval Unčovský. Jazyk je totiž pre nich komplikovaný a nevedia sa správne rozhodnúť. SBA preto apeluje na nutnosť vzdelanosti spotrebiteľov a riešenie vidí vo finančnom vzdelávaní, na ktorom by sa mal podieľať najmä štát.

Najvýraznejšie finančnú gramotnosť ovplyvňuje podľa SBA dosiahnuté vzdelanie. Ľudia podľa Unčovského majú záujem vzdelávať sa vo finančných pojmoch. Asociácia chce preto participovať na tvorbe učebných osnov ponukou odbornej garancie za oblasť bankovníctva. Podľa zástupcov asociácie by hlavnú úlohu v tejto oblasti mal zohrať štát a Národná banka Slovenska. Vzájomné rokovania sa však ešte podľa prezidentky SBA Reginy Ovesny-Straka neuskutočnili. „Vieme len o predbežnom záujme ministerstva, chce to čas,“ skonštatovala prezidentka SBA. Zároveň dodala, že banky síce môžu klientovi ponúknuť svoje produkty, ale ak nerozumie, čo je úroková sadzba, nie je úlohou bánk mu to vysvetľovať. „To je úlohou štátu, resp. ministerstva školstva,“ povedala Regina Ovesny-Straka.

Banková asociácia pre posúdenie úrovne finančnej vzdelanosti vytvorila index finančnej gramotnosti, ktorý meria schopnosť klientov vykonávať efektívne rozhodnutia v oblasti riadenia a správy osobných financií na základe analýzy dostupných informácií. Respondenti vo svojich odpovediach správne zodpovedali 56 % všetkých otázok. Dosiahnutá úroveň bola však pre SBA nedostačujúca. Za optimálny výsledok si totiž stanovila hranicu dvoch tretín správnych odpovedí. Problémom na porozumenie bol napríklad pojem ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), pričom len 19 % respondentov mu správne porozumelo. RPMN navyše nepoznali ani klienti, ktorí majú hypotéku. „Klienti sa nevedia informovať na ponuku termínovaných vkladov napriek tomu, že ide o pomerne jednoduchý produkt,“ skonštatovala Regina Ovesny-Straka. Podľa Unčovského si respondenti často zamieňali aj pojem kreditná a debetná karta.

Klienti bánk podľa bankovej asociácie taktiež nemajú čas na potrebné porovnávanie rôznych produktov a nehľadajú informácie v iných zdrojoch. „Vezmú si na porovnanie maximálne dve banky, prípadne si nechajú poradiť od rodiny,“ povedala Regina Ovesny-Straka. Takmer polovica respondentov podľa nej neporovnáva, ale dôverujú buď materskej banke alebo známemu.