Fellini po slovensky – Juraj Jakubisko
Režisér, scenárista a kameraman Juraj Jakubisko oslávi v stredu 30. apríla 70. narodeniny. Filmoví diváci v súčasnosti očakávajú jeho nový film o krvavej grófke Bathory. Slávnostnú premiéru by mal mať 10. júla na MFF Karlove Vary
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 v dedinke Kojšov v okrese Spišská Nová Ves. Na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave študoval v rokoch 1953 až 1957 fotografiu. V ďalšom vzdelávaní pokračoval na pražskej FAMU, kde v roku 1966 absolvoval réžiu. Počas štúdia nakrútil niekoľko krátkych filmov, napríklad Strieborný vietor (1961) či Mlčení (1963). Pri tvorbe svojej absolventskej snímky Čekají na Godota (1965) sa inšpiroval hrou Samuela Becketta Čakanie na Godota.
V oblasti celovečerného hraného filmu debutoval Jakubisko v roku 1967 snímkou Kristove roky. O rok neskôr nakrútil poviedkový film Zbehovia a pútnici (1968), v ktorom priniesol apokalyptický obraz troch vojen v troch príbehoch. V roku 1969 zobrazil vo filme Vtáčkovia, siroty a blázni osud dvoch priateľov a ich spoločnej lásky, ktorý sa odohráva vo svete plnom násilia, cynizmu a krutosti. Ide o prvú snímku z trilógie o šťastí. Voľne na ňu nadviazal o dvadsať rokov neskôr filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989) a v roku 1992 snímkou Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý.
Na začiatku 70. rokov začal Jakubisko nakrúcať v talianskej koprodukcii film Dovidenia v pekle, priatelia (1970). Prišlo však obdobie normalizácie a snímka zostala v rukách Talianov. V roku 1972 sa Jakubisko od tejto verzie dištancoval a po páde komunistického režimu sa k nedokončenej tragikomédii vrátil. Výrazne ju prepracoval, nakrútil niekoľko nových sekvencií a zmenil dialógy. Počas normalizácie sa smel Jakubisko venovať len dokumentárnym projektom. K réžii hraného filmu sa mohol vrátiť až na konci 70. rokov. V tom čase nakrútil film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý dokazuje, že ani po desiatich rokoch režijného útlmu nestratil zmysel pre svojskú poetickosť. O dva roky neskôr nakrútil dnes už zľudovenú trilógiu Nevera po slovensky.
Jedným z vrcholov Jakubiskovej tvorby, ale aj slovenskej kinematografie, je podľa kritikov filmová adaptácia románu Petra Jaroša Tisícročná včela (1983). Do slávneho televízneho seriálu obsadil legendy slovenského filmu ako Jozef Kroner, Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský, Pavol Mikulík či Milan Kiš. V nasledujúcich rokoch sa začal venovať tvorbe pre deti. Nakrútil jednu z najkrajších slovenských rozprávok Perinbaba (1985), v ktorej si hlavnú úlohu zahrala manželka svetoznámeho režiséra Federica Felliniho Giulietta Masina. Pre detského diváka vytvoril tiež paródiu na frankensteinovské príbehy Pehavý Max a strašidlá (1985).
Porevolučné obdobie Jakubisko odštartoval televíznym filmom Takmer ružový príbeh (1990) a už spomínanou snímkou Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992). V tom čase sa presťahoval do Prahy, kde žije s manželkou Deanou Jakubiskovou-Horváthovou dodnes. Po päťročnej prestávke, na konci 20. storočia, priniesol divákom Nejasnú správu o konci sveta (1997). Vo filme ovenčenom štyrmi Českými levmi (7 nominácií) si zahrala Jakubiskova manželka Deana Jakubisková-Horváthová, ďalej Klára Issová, Pavel Landovský, Lucie Vondráčková, Jana Švandová či Vilma Jamnická. Ešte dlhšie si museli diváci počkať na film Post Coitum (2004), ktorý priniesol veľké hviezdy, ale aj veľké sklamanie.
Do slovenskej a zrejme i svetovej kinematografie sa Jakubisko plánuje zapísať veľkofilmom Bathory, ktorý mal mať premiéru ešte na jar 2007. Film o krvavej grófke z Čachtického hradu začal nakrúcať na konci roku 2005. „Môj filmový scenár sleduje osudy neobyčajnej ženy, ktorá vlastnila majetok väčší ako sám kráľ, a ktorá čelila mužským bojom o moc v dobách, keď svet nebol na silné a statočné ženy pripravený,“ povedal Jakubisko v čase, keď ešte netušil, aké problémy budú sprevádzať nakrúcanie. Hlavnú postavu Alžbety Báthoryovej zveril anglickej herečke Anne Friel, do ďalších úloh obsadil Karla Rodena, Franca Nera, Bolka Polívku, Moniku Hilmerovú, Táňu Radeva a mnoho iných. Film vznikol v slovensko-česko-maďarsko-britskej koprodukcii a do kín ho uvedú v štyroch jazykových verziách pravdepodobne už tento rok v lete. Slávnostná premiéra by sa mala uskutočniť 10. júla na MFF Karlovy Vary. Snímka bude v novodobej histórii slovenského filmu dominovať na naše pomery astronomickým rozpočtom (10 miliónov eur, v prepočte približne 320 miliónov korún). Podľa producentky filmu Deany Jakubiskovej-Horváthovej nejde o historický film v pravom slova zmysle. „Dalo by sa povedať, že vytvárame novú legendu, je tam veľa mágie, nie je to klasický historický film. Je to niečo medzi historickým filmom a rozprávkou pre dospelých,“ vysvetlila Jakubisková-Horváthová.
Juraj Jakubisko sa v roku 1988 zaradil medzi zaslúžilých umelcov. Bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster mu udelil Pribinov kríž II. triedy. K ďalším významným oceneniam patria Čestné uznanie a plaketa RAI II za doterajšiu filmovú tvorbu (46. MFF Benátky), Cena Maverick za celoživotné dielo (Taos Talking Picture Festival Santa Fé), Uznanie za vynikajúci výkon vo filmovom umení (21. MFF Denver), Cena Mateja Hrebendu za prínos k rozvoju česko-slovenských vzťahov, Zlatá pečať za významný prínos v rozvoji umenia a filmu (Juhoslovanská filmotéka, Prehliadka filmov Juraja Jakubiska v Belehrade), Najlepší slovenský režisér (Anketa 2000 – anketa slovenských filmových novinárov a kritikov), Cena za celoživotnú umeleckú činnosť (Masarykova akadémia umenia, Praha), Cena Českej filmovej a televíznej akadémie za najlepší filmový plagát k filmu Kytice (Český lev 2000), Zlatá kamera za celoživotný prínos slovenskej kinematografii (10. MFF Artfilm) či Český lev 2002 za dlhoročný umelecký prínos českému filmu. Juraj Jakubisko je členom Európskej filmovej akadémie.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA a internetových portálov www.osobnosti.sk, www.csfd.cz, www.europeanfilmacademy.org, www.ceskylev.cz.
0,001
0,005
