Spotrebiteľské ceny vo februári vzrástli podľa očakávaní analytikov, ktorí odhadovali februárovú infláciu na úrovni 0,7 % až 1 % a medziročný nárast spotrebiteľských cien v pásme od 8,3 % do 8,7 %. Celková cenová hladina totiž v druhom mesiaci roka vzrástla medzimesačne o 0,8 % a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 8,5 %. Na vysokej miere inflácie sa opäť, rovnako ako v januári, najviac podieľal nárast regulovaných cien.

„Februárové inflačné čísla však naznačujú, že sekundárne dopady administratívnych zmien do cenovej hladiny nie sú vysoké, hoci budú ovplyvňovať infláciu ešte ďalšie dva mesiace,“ uviedol Pavol Ondriska zo Slavia Capital. Vysoké medzimesačné nárasty cien potravín však po piatich mesiacoch skončili. Nízky spotrebiteľský dopyt totiž podľa neho núti znižovať marže predajcov a následne výrobcov, ako aj používať lacnejšie potravinárske prísady. „Tieto faktory, spolu s priaznivými sezónnymi vplyvmi, tak budú v najbližších mesiacoch držať ceny potravín na uzde,“ skonštatoval.

Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša by už v ďalších mesiacoch mali absentovať administratívne zásahy v cenovej oblasti. Výnimku by mala tvoriť len cena cigariet po vstupe do Európskej únie. Pozorne sa bude podľa neho sledovať najmä vplyv sekundárnych efektov deregulácií. Príchod ďalších hypermarketov na trh môže priaznivo pôsobiť na vývoj cien potravín. Aj podľa Miroslava Šmála z Poštovej banky už najväčšie zvyšovanie cien, resp. zdražovanie, skončilo a v budúcnosti očakáva už len ich doznievanie a pokles. Medzimesačný pokles cien potravín je aj podľa neho pravdepodobne dôsledok konkurenčného tlaku a nízkej kúpnej sily obyvateľstva aj napriek rastu dane z pridanej hodnoty a regulovaných cien energií.

Keďže údaje o februárovej inflácii sú podľa analytikov priaznivé, centrálna banka môže pristúpiť k redukcii úrokových sadzieb. „Výhľad inflácie je priaznivý, vonkajšia a fiškálna nerovnováha sa znižuje, spotreba domácností a investície klesajú. Tak prečo neznížiť úrokové sadzby?,“ skonštatoval Ondriska. NBS podľa analytikov pravdepodobne zníži sadzby o štvrť percentuálneho bodu už koncom marca. Otázne však podľa Ondrisku zostáva, akú mieru rizika pripisuje centrálna banka aprílovému referendu, ktoré môže negatívne ovplyvniť korunu. Podľa analytika ING Jána Tótha sa však priestor pre znižovanie úrokových sadzieb znižuje, pretože ekonomika bude vykazovať stále silnejšiu kúpyschopnosť a teda rast domáceho dopytu. „Nakoľko úrokový kanál si väčšinou vyžaduje 12 až 18 mesiacov, znižovanie úrokových sadzieb v závere roka by už malo vplyv na predvolebný rok 2006, kedy očakávame, že sa ekonomika začne mierne prehrievať,“ skonštatoval. Dôležité podľa neho bude sledovať rast miezd.

Kvôli bázickému efektu očakáva Gábriš výraznejší pokles inflácie v druhej polovici roka. Ondriska predpokladá, že celková cenová hladina bude v najbližších mesiacoch stabilizovaná a v druhom polroku jej rast prudšie poklesne až na decembrových 7 %. Podľa Tótha by inflácia mohla byť koncom roka na úrovni 7,1 %.