Na uvoľnenie ďalších peňazí zo súčasného úverového programu si Grécko počká do polovice novembra. Eurozóna zároveň prehodnotí rozsah účasti súkromného sektora na nákladoch ďalšej pomoci zadlženej krajine. Zhodli sa na tom v pondelok ministri financií eurozóny. V rámci dohody z júlového summitu EÚ súkromní veritelia Grécka súhlasili so znížením nominálnej hodnoty gréckych dlhopisov o 21 %. Rozsah účasti súkromného sektora treba prehodnotiť vzhľadom na ďalšie zhoršenie gréckej ekonomiky a verejných financií, uviedol po rokovaniach v Luxemburgu šéf skupiny ministrov financií eurozóny (Eurogroup) a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.

„Čo sa týka účasti súkromného sektora, treba vziať do úvahy fakt, že od rozhodnutí z 21. júla nastali zmeny, zvažujeme teda technické úpravy,“ povedal novinárom bez ďalších podrobností Juncker. „V centre úvah o zvýšení efektivity využitia prostriedkov v Európskom fonde finančnej stability (EFSF) sa nenachádza Európska centrálna banka (ECB),“ dodal Juncker.

Grécko čaká na šiestu tranžu zo súčasného úverového programu od EÚ a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 110 mld. eur. Vláda premiéra Georgiosa Papandreoua tiež chce, aby členovia eurozóny schválili druhý mimoriadny program v sume 159 mld. eur, na ktorom sa lídri eurozóny dohodli 21. júla. Európska komisia a Európska centrálna banka naliehajú na členov eurozóny pre urýchlenie procesu schvaľovania druhého balíka pomoci. Ten je súčasťou návrhu na zvýšenie úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability a rozšírenie jeho právomocí.

Posilnenie EFSF prešlo hlavnou skúškou vo štvrtok, kedy dolná komora nemeckého parlamentu odsúhlasila jeho nové právomoci. Lídri eurozóny sa na júlovom summite dohodli na tom, že EFSF za určitých podmienok poskytnú dodatočné právomoci, vrátane prípadného podieľania sa na rekapitalizácii bánk, ďalej možnosť nakupovať vládne dlhopisy a poskytovať preventívne úverové linky členským krajinám eurozóny.