Ak prehliadneme nespútaný rast eura, nebudú prvé tohtoročné signály o stave ekonomiky 12 krajín eurozóny nijako povzbudivé. Tento týždeň vychádzajú prvé januárové indikátory nemeckého a francúzskeho ekonomického cyklu. Ako ukázal utorňajší index nemeckých podnikateľských nálad Ifo, to najhoršie má snáď menová únia za sebou, ale podstatnejšie oživenie zatiaľ na obzore nie je.
Znamená to, že ekonomika bude zápasiť s útlmom ešte najmenej budúcich šesť mesiacov, než sa trochu spamätá a dostane v priebehu roku 2004 do tempa. Nie že by sa tým nejako zmenil negatívny sentiment voči doláru na finančných trhoch. Euro stúplo od decembra o závratných osem percent a obavy z vojny v Iraku a nedôvera voči americkej ekonomike stále nepominuli.
Signály o tom, že má eurozóna stále rad vlastných problémov, môžu znásobiť tlak na štrukturálne reformy v stagnujúcom Nemecku. Možno tiež presvedčia Európsku centrálnu banku (ECB), aby využila vplyv silného eura ako brzdy inflácie a redukovala úrokové sadzby.
„Zdá sa, že sa (ekonomika) stabilizuje a nehrozí jej pokles HDP. Signálny sú ale veľmi nevyrovnané,“ povedal Joachim Scheide z Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Kiele. Index spotrebiteľskej dôvery nemeckého inštitútu Ifo v januári mierne stúpol na 87,4 bodu z revidovaných 87,3 v decembri. Z revízie decembrového čísla – pôvodne na 87,1 bodu – vyplýva, že tento kľúčový indikátor pre najväčšiu európsku ekonomiku minulý mesiac zastavil polročný zostup.
Šéf inštitútu Hans-Werner Sinn viac-menej varoval, že ani z mierneho oživenia podnikateľských nálad sa zatiaľ nedá usudzovať skorý obrat k lepšiemu. Francúzsky ukazovateľ podnikateľských nálad, ktorý bude štatistickým úradom INSEE oznámený vo štvrtok, by mal podľa analytikov nepatrne stúpnuť na 99,1 z decembrových 99,0 bodu.
Za október a november vykázalo Nemecko solídne výsledky v priemyselnej výrobe a silný rast zákaziek v priemysle. Ekonómovia však berú tieto signály s rezervou a upozorňujú predovšetkým na neustále sa zhoršujúce nálady spotrebiteľov.
Do útoku na Irak pod vedením Spojených štátov zostávajú možno len týždne. Firmy preto nie sú ochotné zaviazať sa k veľkým podnikateľským aktivitám, dokiaľ nebudú mať jasno o dôsledkoch vojnového konfliktu, napríklad o jeho vplyve na ceny ropy.