Ministri financií členských štátov eurozóny v pondelok neschválili Grécku uvoľnenie ďalšej časti finančnej pomoci a nedohodli sa ani na zmiernení podmienok splácania gréckeho dlhu. Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem ocenil pokrok Grécka pri zavádzaní reforiem a úsporných opatrení, hoci niekoľko otázok zostáva otvorených.

Holandský minister naznačil, že širokú zhodu na otvorených otázkach by mohol priniesť už nadchádzajúci summit menovej únie, ktorý sa uskutoční budúci mesiac v Luxemburgu. Ďalšiu tranžu z medzinárodného úverového programu by tak Atény mohli čerpať ešte pred nástupom leta, povedal Dijsselbloem. Bez uvoľnenia ďalšej pomoci bude mať Grécko problém uhradiť dlhy vo výške zhruba 7 mld. eur, ktoré sú splatné v júli.

Jednou z hlavných sporných otázok zostáva úloha Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý sa nepodieľa na financovaní aktuálneho úverového programu v celkovom objeme 86 mld. eur. Ten Grécku schválila eurozóna v lete 2015, pričom najmä Nemecko a Holandsku požadujú, aby sa doňho fond zapojil ako veriteľ. MMF sa zasadzuje za výrazné úľavy Aténam, aby dlh krajiny klesol na udržateľnú úroveň. Argumentuje pritom, že prognózy rastu gréckej ekonomiky, s ktorými narába eurozóna, sú príliš optimistické. Eurozóna priame odpisy dlhu odmieta, pripúšťa však predĺženie termínov splatnosti pôžičiek a zníženie ich úročenia.