Avizovaná ochota európskych štátov pomôcť v prípade potreby Grécku pôžičkami je podľa analytikov predovšetkým snahou upokojiť investorov. Pre európske štáty je podľa Michala Mušáka zo Slovenskej sporiteľne motiváciou aj to, aby nezdražel dlh ďalších krajín. Mnohí investori sa totiž spoliehajú, že ak by sa krajina eurozóny dostala do problémov, tak jej ostatní členovia pomôžu. „Ak by sa na to nespoliehali, riziko by bolo vyššie a preto by požadovali vyššie úroky. Ak by eurozóna nepomohla Grécku, hrozilo by zvýšenie úrokov a ťažšie získavania kapitálu aj ďalším krajinám,“ uviedol Mušák.

V utorok navrhnutý scenár schémy pre prípadné vzájomné pôžičky medzi členskými krajinami eurozóny je tak podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa len akousi poistkou pre najhorší prípad, ktorej najdôležitejšou úlohou je upokojenie nervozity investorov, ktorí boli aj doteraz Grécku ochotní požičiavať. „Súdiac podľa poklesu rizikovej prirážky Grécka v ostatných dňoch sa to eurozóne aj podarilo,“ konštatoval.

Skutočnosť, že Grécko sa môže v prípade potreby spoľahnúť na finančnú pomoc ostatných členských krajín eurozóny, potvrdili v utorok tento týždeň ministri financií krajín menovej únie. Detaily tejto pomoci zatiaľ nie sú známe, hovorí sa však o balíku pôžičiek, do ktorého by mali prispieť všetky krajiny eurozóny, teda aj Slovensko. Systém eventuálnej pomoci by mali doladiť premiéri a hlavy štátov únie na budúcotýždňovom summite.

Premiér Robert Fico sa pred niekoľkými týždňami vyjadril, že proti finančnej pomoci Európy krajine, ktorá je v problémoch, nie je. Ako po utorňajšom rokovaní ministrov financií povedal pre Slovenský rozhlas minister Ján Počiatek, miera, akou bude Slovensko ochotné prispieť k tejto pomoci, ak to bude potrebné, bude ešte predmetom jeho diskusií s premiérom.

Podľa analytikov je však samotná otázka pomoci Grécku veľmi komplikovaná. „Na jednej strane by to vytváralo precedens do budúcnosti a zvyšovalo nedisciplinovanosť iných štátov pri míňaní výdavkov, na druhej strane vrhá zlé svetlo na celistvosť a jednotu eurozóny,“ konštatoval analytik VÚB banky Martin Lenko. Ako dodal, nevyhnutná je prevencia, teda dôsledné sledovanie plnenia fiškálnych maastrichtských kritérií a dodržiavanie Paktu stability a rastu, aby sa v budúcnosti takýmto problémom zabránilo. „Doteraz sa totiž neplnenie týchto kritérií nijako netrestalo a zrejme sa malo,“ dodal Lenko.