Na pôde Eurostatu sa už rozhodlo, že príspevky občanov do zreformovaných dôchodkových systémov nebude možné započítavať do okruhu verejných financií, čo má zásadný dosah aj na zvyšovanie rozpočtového schodku Slovenska v najbližších rokoch. Výrazne to ovplyvní aj snahy krajiny o čo najrýchlejšie prijatie eura.

Zvyšovanie deficitu bude vyvolané tým, že po spustení reformy bude musieť vláda vykrývať výpadky vo výplate dôchodkov mimoriadnymi výdavkami, na čo chce využiť aj privatizačné príjmy.

„Rozhodnutie Eurostatu klasifikovať dôchodkové systémy založené na kapitalizačnom princípe mimo sektora verejnej správy z krátkodobého hľadiska zásadným spôsobom zvyšuje deficit verejných financií pre krajiny s takto zreformovaným dôchodkovým systémom,“ informuje TASR poradca ministra financií SR Martin Bruncko s tým, ale že Ministerstvo financií (MF) SR nepovažuje toto rozhodnutie za definitívne a chce s Eurostatom ešte rokovať. Rozhodnutie je totiž demotivujúce pre prijímanie potrebných reformných krokov.

Bruncko pritom upozorňuje, že dôchodková reforma, do ktorej bude musieť Slovensko na začiatku vložiť nemalé štátne zdroje z privatizačných príjmov, sa rozbieha hlavne v záujme dlhodobejšieho zníženia verejných výdavkov na dôchodky.

Ale ak sa rozhodnutie Eurostatu potvrdí, bude musieť slovenská vláda pri plnení jedného z kľúčových maastrichtských kritérií pre prijatie eura, ktorým je dodržiavanie schodku verejných financií pod hranicou 3 % HDP, myslieť na to, že významnú časť tohto povoleného schodku naplnia práve náklady na rozbehnutie dôchodkového systému. Odhady rezortov financií a sociálnych vecí zatiaľ hovorili o tom, že dôchodková reforma môže v najbližších rokoch vyvolávať schodky na úrovni asi 1 % HDP. Guvernér NBS Marián Jusko však len nedávno upozornil, že sa tento dopad môže dostať až na 1,5 % HDP.

Minister financií SR Ivan Mikloš už dávnejšie v súvislosti s možným nastolením potreby započítania nákladov dôchodkovej reformy do rozpočtových schodkov uviedol, že prijatie eura v krajine to asi oddiali z roku 2008 na rok 2009.

NBS podľa svojho hovorcu Igora Baráta s takýmto rozhodnutím Eurostatu počítala a na rozpočtové riziká vyplývajúce zo spustenia dôchodkovej reformy upozorňovala už od začiatku jej tvorby. Hovorca potvrdzuje, že rozhodnutie sa dotkne aj prípravy krajiny na prijatie eura. „Naplnenie maastrichtských kritérií v oblasti deficitu bude teraz náročnejšie,“ upozorňuje Barát. V tomto roku plánuje vláda zníženie fiškálneho deficitu o 1 % na 3,9 % HDP. Minuloročné zníženie deficitu predstavovalo viac ako dva percentuálne body, a to zo 7,2 % v roku 2002 na 4,9 % v roku 2003.