Členské krajiny eurozóny, ktoré v januári 2002 vymenili svoje národné bankovky a mince za eurá, nebudú môcť využiť príjmy z nevrátených národných hotovostných platidiel na zníženie rozpočtových deficitov. Rozhodol o tom európsky štatistický úrad Eurostat. Rozhodnutie stavia mimo zákon ďalšiu taktiku na zníženie údajov o rozpočtovom deficite, a to v čase, keď niektoré z najväčších ekonomík eurozóny sa zo všetkých síl snažia znížiť svoje rozpočtové deficity s cieľom dodržiavať rozpočtové predpisy Európskej únie na udržanie stability v rámci menovej únie. Eurostat oznámil svoje rozhodnutie, že príjmy z nevrátených starých národných platidiel nebude mať na rozpočtové deficity žiadny vplyv, a to kvôli princípu, že rezervné aktíva a meny sú spravované centrálnymi bankami.

Spomínané príjmy vznikajú preto, lebo časť starej hotovosti sa nevrátilo od rúk emitentov, ktorými sú v prípade bankoviek centrálne banky a v prípade väčšiny mincí vlády, pretože platidlá sa buď zničili, stratili alebo si ich ponechali zberatelia. To znamená, že emitenti nemusia vymeniť staré bankovky a mince za nové eurá, z čoho vyplýva potenciálny neočakávaný príjem. Keďže ekonómovia odhadujú, že staré národné bankovky a mince v celkovej hodnote 30 až 40 mld. eur nebudú nikdy vrátené za eurá, niektoré vlády, ako napríklad írska, sa spočiatku pozerali na tieto príjmy ako na spôsob vylepšenia svojej rozpočtovej pozície. Neskôr však vlády zaujali opatrnejší postoj, pričom uviedli, že rozhodnutie Eurostatu nie je neočakávané.