Predstavitelia Európskej únie a čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu uzavreli obchodnú investičnú dohodu, ktorá by mala priniesť veľké príležitosti pre európske firmy, no zároveň má potenciál rozladiť novú americkú administratívu.

Sedem rokov trvajúce rokovania „v princípe“ ukončili počas videokonferencie s účasťou prezidenta Siho, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Na diskusii s čínskym prezidentom sa zúčastnili aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina má v súčasnosti rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, a tiež francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Videokonferencia odštartovala ratifikačný proces, ktorý by mal trvať niekoľko mesiacov. Na to, aby dohodla vošla do platnosti, ju musí schváliť aj Európsky parlament, no problémom môže byť otázka dodržiavania ľudských práv v Číne.

Únia v utorok vyjadrila obavy v súvislosti s „obmedzeniami slobody prejavu, prístupu k informáciám, zastrašovaním a sledovaním novinárov, ako aj zadržiavaním, súdmi a odsúdeniami obhajcov ľudských práv, právnikov a intelektuálov v Číne“.

Podľa európskych dát je Čína druhým najväčším obchodným partnerom únie za Spojenými štátmi a EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny. Denne sa medzi Čínou a Európou urobia obchody v priemere za viac ako miliardu eur.

Dohodu sa údajne podarilo uzavrieť po tom, ako sa Čína zaviazala pokračovať v ratifikácii pravidiel Medzinárodnej organizácie práce o nútenej práci.

Podľa viacerých správ dohoda otvorí spoločnostiam z Európskej únie čínsky priemyselný sektor, ale aj stavebníctvo, reklamu, leteckú dopravu a telekomunikácie. Jedným zo sporných bodov boli čínske požiadavky na prístup na energetický trh EÚ vzhľadom na citlivosť v súvislosti s národnou bezpečnosťou. Očakáva sa, že dohoda poskytne Pekingu prístup do malej časti európskeho sektora energií z obnoviteľných zdrojov na recipročnom základe.

Cieľom zmluvy je zároveň odstránenie bariér pre investície v Číne, napríklad v oblasti požiadaviek pre spoločné podniky.