Európski lídri vo štvrtok prijali dôležité rozhodnutia, ktoré majú zabrániť ďalšiemu šíreniu dlhovej krízy v Európe. Napriek tomu, že tieto opatrenia budú znamenať aj riadený bankrot Grécka. Potvrdila to po skončení štvrtkových rokovaní na mimoriadnom summite Európskej rady v Bruseli premiérka Iveta Radičová. Hovorí pritom, že nejde len o Grécko, ale o budúcnosť eurozóny ako takej. „Európa má vážny systémový problém, ktorého riešenie zďaleka nie je o pomoci jednej krajine, ale o hľadaní postupov, ako zabrániť rozširovaniu dlhovej krízy,“ povedala. Radičová zároveň odmieta, aby sa z tejto témy vytĺkal na Slovensku politický kapitál. „Ak nezasiahneme rozumne, účelovo, tak ten dopad pocítime veľmi rýchlo a bohužiaľ bolestivo,“ dodala.

Európski lídri sa vo štvrtok dohodli, že proti šíreniu dlhovej krízy budú bojovať všetkými dostupnými zbraňami. A to aj za cenu selektívneho bankrotu Grécka. Podľa dohody by sa napríklad mala predĺžiť splatnosť úverov z prvého eurovalu z pôvodných 7,5 roka na 15 až 30 rokov, znížiť úročenie týchto úverov z doterajších 4,5 až 5,8 %. V prípade Grécka až na 3,5 %, čo by znamenalo, že by sa financovalo lacnejšie, ako niektoré krajiny bez premrštených dlhov na finančných trhoch. Gréci zároveň nebudú musieť desať rokov splácať istinu. Zároveň bude môcť EFSF vstupovať do reštrukturalizácie bánk prostredníctvom priamych pôžičiek vládam.

Skutočnosť, že Európa už nebude bazírovať na tom, aby sa Grécko selektívnemu bankrotu vyhlo, potvrdil ešte pred štvrtkovým summitom podľa agentúry Reuters holandský minister financií Jan Kees. Možnosť selektívneho bankrotu nevylučoval už ani šéf Eurogroup Jean-Claude Juncker. Európsky plán pritom počítal s troma alternatívami účasti súkromného sektora a to spätným odkupovaním gréckych dlhopisov, predlžovaním ich splatnosti a výmenou dlhopisov za nové s novými podmienkami. „Ráno tento postup označia ratingové agentúry ako riadený default. Je to riadený bankrot, pod kontrolou a s účasťou privátneho sektora,“ potvrdila slová Keesa a Junckera aj Radičová. Lídri sa dohodli aj na akceptovaní gréckeho kolaterálu.

Ako dodala premiérka Iveta Radičová, súkromný sektor sa bude podieľať takmer v rovnakej miere, ako sektor verejný. Do roku 2019 by mal prispieť sumou 106 mld. eur. „Táto účasť je potvrdená dobrovoľnou účasťou významných bánk v Európe,“ povedala na tlačovej konferencii po skončení rokovania lídrov krajín únie. Nový úverový program z eurovalu by pre Grécko mal predstavovať 109 mld. eur.

Súčasťou štvrtkovej dohody predsedov vlád a hláv štátov Európskej únie je aj plán na obnovenie konkurencieschopnosti gréckej ekonomiky, teda „Marshallov plán“. Podobne ako po druhej svetovej vojne by sa tak do gréckeho hospodárstva mali pumpovať peniaze na obnovenie jeho rastu, ktorý dostal ranu predovšetkým vplyvom tvrdých konsolidačných opatrení. Tentokrát už však obnovu nebudú financovať Američania, ale Európska únia cez štrukturálne fondy.

—————–