Presne do 15. októbra 2003 musí Vláda Slovenskej republiky na základe zákona o štátnom rozpočte preložiť návrh tohto zákona pre rok 2004 do Národnej rady SR. Pri listovaní v tomto dokumente v tabuľkovej časti v Operačnom programe „Základná infraštruktúra“ (OPZI) nájdeme aj položku pre opatrenia „Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor“. Pre budúci rok je na ňu predbežne vyčlenených 90 479 000 Sk.

Z týchto 90 miliónov korún určených na budovanie „lokálnej infraštruktúry“ (je to názov jednej z troch priorít OPZI) je vyše 67 miliónov hradených zo zdrojov EÚ. Zhruba 18 miliónov je určených na bežné výdavky a 72 miliónov na kapitálové výdavky.

Odstránenie stagnácie

V informačnom materiály o OPZI, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, sa dočítame, že opatrenia v tejto časti majú ambíciu prispieť k odstráneniu jednej z príčin hospodársko-sociálnej stagnácie jednotlivých regiónov a teda i celku. V dlhodobom meradle sa očakáva zdynamizovať trh s prácou, prispieť k väčšej pracovnej mobilite, dosiahnuť miestny a regionálny hospodársky rozvoj a meniť našu spoločnosť na vzdelanostnú. Primárne ale opatrenia prispejú k zníženiu rozdielu v stupni rozvoja informačnej spoločnosti medzi Slovenskom a krajinami Visegrádskej štvorky, ako aj medzi nami a krajinami EÚ, ktoré sú podľa ministerstva jednou zo základných príčin hospodárskeho zaostávania našej krajiny.

Konkrétne aktivity, ktorými sa má toto zaostávanie odstrániť, sú rozdelené do štyroch základných skupín:

1. Lacný prístup na internet,

2. Využitie internetu na podporu a rozvoj regionálnej politiky,

3. Rozvoj regionálneho digitálneho obsahu pre národné a európske siete vrátane vývoja software a portálov,

4. Rýchlejší internet pre výskumných pracovníkov a študentov.

Kľúč pre rozvoj eGovernment

Podľa všetkého najmä tretia skupina môže svojím obsahom výrazne prispieť k rozvoju budovania eGovernment na Slovensku. Okrem iného sa totiž od týchto programov očakáva podpora základných verejných informačných služieb pre občanov i pre ekonomické subjekty (dane, sociálne dávky, verejné obstarávanie…), prístup k informáciám a službám verejného a komerčného sektora prostredníctvom ústredného verejného portálu, používanie inteligentných čipových kariet, zabezpečenie ochrany údajov a bezpečnosti internetových transakcií.

Faktom je, že o týchto témach na Slovensku niečo vie pár desiatok jednotlivcov, najmä IT odborníkov. Kľúčovým však bude zlepšiť informovanosť o eGovernmente práve pre našich mienkotvorcov, čím myslím najmä politikov na miestnej, regionálnej i centrálnej úrovni. V médiách by ďalej eGovernment (elektronické služby verejnej správy) nemal byť chápaný ako technologická, ale ako spoločenská téma.

Financovanie aktivít

Materiál ako o konečných prijímateľoch hovorí o centrálnych rozpočtových orgánoch a ich inštitúciách, o regionálnych a miestnych samosprávach a ich inštitúciách a o verejných rozpočtových organizáciách. Pre nich budú pripravené dva typy podpory – granty a pôžičky. Medzi jedenástimi cieľovými skupinami sú menovaní najmä občania jednotlivých obcí/mikroregiónu, orgány miestnej samosprávy, organizácie podporujúce regionálny rozvoj, združenia miest a obcí, atď.

Pravdepodobne najväčším problémom bude zabezpečiť dobrú informovanosť potenciálnych prijímateľov finančnej pomoci nielen o samotnom OPZI, ale aj o existujúcich skúsenostiach s podobnými projektami v Európe (best practise). Kým v okolitých krajinách, ale predovšetkým krajinách EÚ, existujú zabehnuté toky informácií o týchto projektoch, u nás je informovanosť o možnostiach a trendoch eGovernment minimálna. Vzbudiť preto verejnú objednávku na účinnú informatizáciu (rozumej tiež výraznú modernizáciu) našej verejnej správy nebude jednoduché.

Vláda predpokladá ukončenie všetkých rozhovorov s Európskou komisiou o eurofondoch (predvstupové, štrukturálne a Kohézny) do 26. septembra 2003. Ak sa to podarí, bude zverejnená výzva na predkladanie jednotlivých projektov. Čerpanie týchto projektov je celkovo plánované na roky 2004 až 2006.

Autor je výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP)